Na vykurovanie nevyužitých budov milióny

Podľa Aleny Koišovej z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra majú podrobné informácie len jednotliví správcovia objektov. "Ministerstvo vnútra nemá informácie o výške výdavkov vynakladaných na prebytočné budovy, no správcovia ich udržiavali v prevádzkyschopnom stave," uvádza Alena Koišová . Dodáva, že konkrétne informácie ku každej ponuke môžu poskytnúť jednotlivé úrady. No výkonná riaditeľka Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb NOVA Zuzana Sternová má k dispozícii celkové sumy. Vychádza z výsledkov výskumu a vývoja podporovaného štátom o nebytových budovách vo vlastníctve štátov a samospráv z decembra 2003. Vysvetľuje, že priemerná administratívna budova vo vlastníctve štátu a samospráv má obstavaný objem 4 500 kubických metrov. Predstavuje to trojtraktový, dvojposchodový objekt s pôdorysom 30 krát 15 metrov a výškou desať metrov. Stavebné náklady v cenovej úrovni tohto roka možno odhadnúť na zhruba päťtisíc korún za kubický meter, čo v prípade 74 budov predstavuje 1,6 miliardy korún. Samozrejme bez pozemku a aktuálnych požiadaviek na trhu. Pokiaľ ide o vykurovacie náklady, dá sa podľa Sternovej postupovať obdobným spôsobom. Modelová budova teda ročne spotrebuje vykurovacej energie za 373-tisíc korún, čo pre 74 objektov znamená približne 30 miliónov korún každý rok. A to len na vykurovanie, bez údržby. "Obidva výpočty sú vyslovene v minimálnych hodnotách a môžu byť podstatne vyššie," zdôrazňuje Sternová.
Ministerstvo vnútra pripravilo návrh na využitie voľných budov, ktorý je v pripomienkovom konaní, ktoré sa skončí v piatok. Najviac prebytočného nehnuteľného majetku je v Košickom kraji, najmenej v Bratislavskom - aj to len v Senci. Kým v Košickom kraji prevládajú bývalé materské školy a rodinné domy bez pozemku, v ostatných krajoch sú to administratívne priestory. No výnimkou nie sú ani chaty, viacúčelové budovy či bývalé kasárne v rôznom technickom stave. Nechýbajú rozostavané domy či polorozpadnuté objekty, ktoré treba zbúrať. Niektoré stoja nevyužité, iné sú v nájme.
Príjmy z predaja alebo prenájmu budú podľa Koišovej príjmom štátneho rozpočtu. Ceny sa určia na základe znaleckých posudkov. Pri predaji sa bude postupovať podľa zákona o správe majetku štátu. To znamená, že voľné budovy sa v prvom rade ponúknu iným štátnym orgánom predovšetkým na administratívne účely. "Môžu byť poskytnuté obci alebo samosprávnemu kraju formou výpožičky v prípade, že v týchto priestoroch bude obec vykonávať prenesený výkon štátnej správy, resp. poskytovať verejnoprospešné služby. Pri nájme či odpredaji sa vypíše ponukové konanie a objekt získa ten záujemca, ktorého ponuka bude pre štát najvýhodnejšia," uzatvára Koišová.