Strach z padajúcich striech majú aj majitelia nových, luxusných rodinných domov. Bez ohľadu na to, či má dom rovnú alebo šikmú strechu, je tento strach oprávnený. "Vo väčšine prípadov sa totiž spoľahli na odhad miestneho tesára. Ušetrili možno stotisíc korún na realizačných projektoch, no po dvoch rokoch museli meniť celý krov. Ten má vydržať toľko, ako celý dom, čiže minimálne 80 rokov," hovorí prodekan Stavebnej fakulty STU v Bratislave Jozef Oláh.
Sneh je podľa Oláha len posledná bodka pred haváriou strechy. Príčiny treba hľadať v nedostatočnom projektovom riešení, zlej realizácii stavby a zanedbanej údržbe. "V hre je skutočne bezpečnosť ľudí a mal by sa podľa vzoru Nemecka uzákoniť statický audit, keď sa už prestala vyžadovať realizačná dokumentácia," myslí si predseda Cechu strechárov Slovenska Stanislav Čižmárik.
Pred kvalitou má prednosť cena
Podľa podpredsedu cechu Ivana Kolárika chýba na stavbách odborný dozor. Stavebník si veľmi často myslí, že koordináciu prác zvládne sám a nezadá práce na kľúč skúsenej firme. "Je to najlacnejší spôsob výstavby, pretože firma si niektoré práce objedná a koordináciu si -- pochopiteľne -- zaráta do ceny," konštatuje Kolárik.
Skúsená stavebná firma navyše môže svojim subdodávateľom zadržať päť percent z ceny ich prác až do vypršania záručnej lehoty a požadovať bezplatné odstránenie chýb. Jej vyššia cena spravidla znamená aj kvalitnejších remeselníkov s lepším náradím a väčšími skúsenosťami. Je to rozdiel oproti postupu rôznych živnostníkov, ktorí ponúkajú podstatne nižšie ceny. "V súčasnosti sa stavia veľmi rýchlo, pribúda množstvo nových materiálov a technológií a je najvyšší čas zamyslieť sa nad kontrolnou rukou štátu," uvádza Kolárik.
Lacné materiály
Čižmárik vidí aj ďalšie nebezpečenstvo v moderne využívaných rodinných domoch so šikmými strechami. "Obývateľné, zateplené podkrovie spôsobuje, že krov sa neprevetrá a zavlhne. Je uzatvorený ako parenisko a keď je z dreva, začína hniť. Keď je z ocele, hrdzavieť," vysvetľuje. V prípade ocele môžu vzniknúť vážne problémy napríklad nad bazénmi.
"Ľudia šetria na nesprávnom mieste. Vo vnútri luxusných víl majú drahé španielske obkladačky a kľučky pomaly zo zlata. No strechy a základy domov, kam hostia nechodia, sú z najlacnejších materiálov a v zúfalom stave," upozorňuje Oláh. Najhoršia je podľa neho skutočnosť, že majitelia sa za svoju pôvodnú šetrnosť hanbia a priznajú sa, až keď je situácia vskutku vážna. "Za posledných päť rokov som videl maximálne tri realizačné projekty. Zato nevhodných materiálov, zatečených striech a zaplavených suterénov v nových rodinných domoch neúrekom," uzatvára Oláh.