Dotklo sa to klientov piatich fondov z prvej privatizačnej vlny, ďalej štyroch podielových korunových fondov, kde občania vložili úspory v hodnote dve miliardy korún, ako aj dvoch fondov založených pre druhú vlnu. Tieto dva fondy uzavreli zmluvy s majiteľmi kupónových knižiek o investovaní bodov, len čo sa vlna spustí. Opatrenie sa týkalo dovedna 700-tisíc akcionárov, podielnikov a klientov tejto spoločnosti.
Ministerstvo financií zdôvodnilo opatrenie výsledkom vykonanej kontroly, ktorá trvala od decembra do marca. Neskôr bolo zverejnené, že Prvá investičná kúpila zmenky, cez ktoré sa financovala reklamná kampaň na získanie klientov pre druhú vlnu. Nákup zmeniek zákon zakazoval. Reklamu objednala spoločnosť najmä v tlačených médiách, ktoré vystupovali kriticky voči vláde. V apríli ministerstvo iba oznámilo, že cieľom opatrenia bola ochrana práv drobných investorov. Zároveň určilo za dočasného správcu konkurenčné spoločnosti fungujúce na kapitálovom trhu: Harvardskú investičnú spoločnosť a Agroinvest. Asociácia investičných spoločností a investičných fondov označila kroky ministerstva za unáhlené a nebezpečné.
Mečiar nedôveroval investičným fondom
Vláda v apríli rozhodla, že druhá vlna kupónovej privatizácie sa pripraví s majetkom 40 miliárd korún. Predkolo druhej vlny sa malo začať 1. júla. Hospodárske rezorty mali vyčleniť akciové podiely, aby sa naplnil tento objem.
Predchádzajúca Moravčíkova vláda deklarovala spustenie kupónky s dvojnásobným majetkom. Zníženie majetku vláda vysvetlila uprednostnením iných privatizačných metód a vyňatím energetických podnikov z privatizácie.
"Ak by sa privatizovala energetika a plynárenstvo, zvýšila by sa hodnota kupónov, ale cez ne a investičné fondy sa najlepšie prelieva majetok do zahraničia," tak zdôvodnil privatizačnú politiku premiér Vladimír Mečiar vo svojom pravidelnom rozhlasovom príhovore. Onedlho v jednej júnovej televíznej diskusii vyhlásil kupónku za zrušenú a ohlásil spustenie dlhopisovej privatizácie.
Udalosti tých dní
- Ruský minister obrany Pavol Gračov hrozí vypovedaním zmluvy o znížení konvenčnej výzbroje z roku 1990, ak by sa NATO rozšírilo o bývalé sovietske satelity - Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko. Nemecký minister zahraničia Klaus Kinkel na to reagoval hrozbou zmrazenia spolupráce s Ruskom.
- Miroslav Kočnár, Terézia Chlebová a Marián Polák - poslanci Národnej rady SR - oznámili, že vystupujú z poslaneckého klubu Združenia robotníkov Slovenska. Napriek tomu až do konca volebného obdobia väčšinou hlasovali súhlasne s koalíciou.
- Ratingová agentúra Standard & Poor's zvýšila ratingové ohodnotenie Slovenska o dva stupne na úroveň BB+ so stabilným výhľadom. V správe agentúry sa oceňuje politika Národnej banky Slovenska, na druhej strane sa poukazuje na direktívne politické metódy premiéra Mečiara, čo vyvolávalo znepokojenie u zahraničných investorov.
- Odvolaný riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro poprel vyjadrenie Vladimíra Mečiara, že ho tajná služba sledovala. Táto záležitosť sa dostala aj na rokovania parlamentného výboru OKO.
- Koaličná Slovenská národná strana navrhuje v Trestnom zákone sprísniť niektoré prvohlavové paragrafy - trestné činy proti republike. Strane išlo o to, aby mohli byť trestaní tí, ktorí "očierňujú štát v zahraničí". Zároveň SNS navrhovala zmenu ústavy tak, aby bolo možné zaviesť trest smrti.
- Bratislavská burza cenných papierov mala za sebou dva roky existencie. Mala 40 členov a za prvý štvrťrok dosiahla obrat 7,5 miliardy korún, z toho takmer polovica boli akcie prevažne z prvej vlny kupónovej privatizácie. Okrem BCPB fungoval ešte RM-Systém a Bratislavská opčná burza. (V prvom štvrťroku 2005 BCPB vykázala obrat 286 miliárd korún, ale obchody s akciami predstavovali iba 1,35 miliardy.)
- Vláda navrhla predĺžiť existenciu pracovných kategórii. Tento nesystémový prvok pochádzajúci zo socializmu fungoval až do roku 1998. Aj v súčasnosti zvýhodňuje poberateľov starobných dôchodkov, ktorí odišli do dôchodku do roku 1998, ak pracovali v baniach, železiarňach a chemickom priemysle, tak výškou dôchodku, ako aj tým, že mohli odísť do dôchodku o niekoľko rokov skôr.
- Stále platila regulovaná cena zemiakov - najviac 12 Sk za kilogram. Tie však ostávali v skladoch, pretože sa doviezli kvalitnejšie zemiaky, pre ktoré cenová regulácia neplatila.
- Objem rizikových úverov v troch najväčších slovenských bankách dokopy presiahol 80 miliárd Sk. Bolo to 45 percent zo všetkých úverov poskytnutých bankami. Podľa NBS banky na krytie prípadných strát mali vyčleniť 41 miliárd korún. Zároveň rástla platobná neschopnosť podnikov, blížila sa k 200 miliardám korún. Vláda sľubovala, že na jej na riešenie pripraví zákon. (Od septembra 1997 začal platiť zákon o revitalizácii, ktorý sa však nestihol uplatniť a nastupujúca moc ho zrušila ako nesystémový.)
- Niektoré banky propagovali ukladanie peňazí v devízach. Podporoval to aj zákon o dani z príjmu, ktorý úroky devízových vkladov nezdaňoval.
- Podľa analýzy časopisu Trend, v zahraničnom obchode Slovenska prevládal vo vývoze tovar s nízkou pridanou hodnotou, navyše náročný na energetické a materiálové vstupy. V roku 1994 sa znížil objem exportu do Číny, Thajska, Ukrajiny, Bulharska a Tuniska. Tento vývoj súvisel s rozpadom tradičných trhov, aké malo bývalé Československo. Slovensko najviac exportovalo do Česka, nasledovalo Nemecko, Maďarsko a Rakúsko.
- Predsedom Predstavenstva VSŽ sa stal po Petrovi Hrinkovi Ján Smerek.
- Harvardská burzová spoločnosť kúpila vydavateľa denníka Pravda - spoločnosť Perex.
- Slovnaft uverejnil výzvu na upísania akcií v hodnote 3,3 miliardy korún. Základné imanie sa tým malo zvýšiť na 16,5 miliardy Sk. Úpis zachránila banka EBOR, ktorá kúpila väčšinu nových akcií.
- Vladimír Mečiar na mítingu v hale na Pasienkoch oznámil, že je pripravený zákon o štátnom jazyku. V ňom vládna moc predpokladala represívny nástroj voči médiám. Zákon mal umožniť pokuty za nedodržiavanie spisovnej podoby slovenčiny.