Prevádzkovatelia vysokotatranských rekreačných zariadení v Tatrách často zvyšujú ceny bez primeraného skvalitnenia a služieb. Riskujú tak, že počet návštevníkov slovenských veľhôr bude klesať. "Takýto prístup má negatívny vplyv na počet návštevníkov. Z ekonomického hľadiska je jediným rozumným riešením zvyšovanie ponuky a kvality služieb," zdôraznil Emil M. Roest, konateľ spoločnosti VVMZ, ktorá zvíťazila v tendri na projekt rozvoja Vysokých Tatier. Skvalitnenie služieb podľa Roesta vyžaduje značné investície do verejnej infraštruktúry a podpory turizmu.
Roest upozorňuje, že revitalizácii Vysokých Tatier by okrem turizmu pomohli aj iné podnikateľské aktivity v podhorí. Štúdia pripomína, že v horských regiónoch, akými sú aj Vysoké Tatry a ich okolie, je vhodné vytvoriť podmienky na podnikanie vysoko inovatívnych firiem. Takéto spoločnosti svojou produkciou nezaťažujú životné prostredie. Pomohli by udržať obyvateľov, ktorí z Vysokých Tatier odchádzajú, čo by prispelo k ekonomickému rozvoju regiónu.
Štúdia pripomína, že podľa skúseností z horských oblastí v zahraničí, do podtatranského regiónu by bolo vhodné umiestniť napríklad výrobu optických, lekárskych a meracích prístrojov, výroby jemnej mechaniky, elektroniky či fytofarmakológie, ale aj výskumné a vývojové centrá. To znamená, že podtatranský región je vhodný na rozvoj znalostnej ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou.
Štúdia rieši revitalizáciu Vysokých Tatier komplexne. Zahŕňa nielen Mesto Vysoké Tatry, ale aj okresy Poprad, Kežmarok, Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Podľa finančného plánu obnovy a rozvoja by sa malo najmä do infraštruktúry do roku 2011 investovať vyše 32 miliárd korún.
Ochranári z mimovládnych organizácií považujú niektoré závery štúdie za problematické. "Odporúča aj rozvoj ekonomických aktivít, ktoré poškodzujú prírodu a zvyšujú ekologickú záťaž a ohrozujú liečebno-regeneračnú funkciu Tatier," tvrdí aktivistka Ľubica Trubíniová . Štúdia sa podľa nej snaží vyhovieť všetkým záujmovým skupinám, nerešpektuje prioritu ochrany prírody na území národného parku. Dokonca pripúšťa možnosť, že súčasný TANAP prestane byť medzinárodne uznávaným národným parkom.
| Niektoré investície z finančného plánu obnovy a rozvoja | |
| regiónu Vysokých Tatier v rokoch 2005 až 2011 (v miliardách Sk) | |
| Výstavba kanalizácií a čistiarní odpadových vôd | 1,36 |
| Výstavba vodných nádrží a poldrov na zachýtavanie vody | 3,6 |
| Diaľničné stavby a cesty rýchlostného typu | 15,7 |
| Budovanie informačných centier | 0,06 |
| Zdroj: VVMZ | |