Rozpočet únie stále v nedohľadne

Luxembursko včera predstavilo nový kompromisný návrh, v ktorom počíta s výraznými škrtmi oproti pôvodne navrhovaným výdavkom Európskej komisie vo výške 1 025 miliárd eur, čo je 1,24 percenta hrubého národného produktu (HNP) únie. Luxemburský návrh síce neobsahuje žiadne konkrétne čísla, podľa diplomatov však z neho vyplýva, že výdavky by sa mali v novom sedemročnom období pohybovať od 1,06 do 1,09 percenta HNP. Predsedníctvo dospelo k zníženej sume zoškrtaním navrhovaných výdavkov najmä na regionálnu pomoc a podporu konkurencieschopnosti.
Podľa niektorých diplomatov Luxembursko navrhne obmedzenia aj v poľnohospodárstve tak, že do dohodnutej sumy pre 25 krajín zahrnie aj Rumunsko a Bulharsko. Pre politickú citlivosť tejto témy však počká s návrhom do francúzskeho referenda o euroústave, ktoré je naplánované na 29. mája. Francúzsko je najväčším poberateľom príspevkov na poľnohospodárstvo.
Návrh siahol aj na kontroverznú zľavu Veľkej Británie. Luxembursko navrhuje jej zmrazenie na sume 4,6 miliardy eur ročne a postupné znižovanie v budúcnosti.
Na zníženie výdavkov najviac tlačí šesť čistých prispievateľov, teda krajín, ktoré do spoločného rozpočtu únie platia viac ako z neho čerpajú. Nemecko, Francúzsko, Británia, Švédsko, Rakúsko a Holandsko žiadajú, aby výdavky nepresiahli jedno percento HNP. Proti tomu je najmä Európska komisia. Očakáva sa jej odmietavý postoj aj proti kompromisnému návrhu Luxemburska.
Konečná podoba finančnej perspektívy, ktorá je základom na stanovovanie každoročných rozpočtov, do značnej miery určuje smerovanie únie. Od 30. mája začína Juncker dvojstranné rokovania so všetkými európskymi lídrami o ich pohľadoch na financovanie únie. Po nich môže byť známe, či sa podarí naplniť cieľ luxemburského predsedníctva.