Sme v Európskej únii a čo ďalej?

The Economist na konci roka 1998 zhrnul v komentári aktuálne väčšinové názory na rozšírenie EÚ takto: "Na bližšiu obežnú dráhu EÚ sa dostáva päť štátov: Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Česká republika a Estónsko. V druhej skupine Lotyšsko a Litva nemajú šancu na vstup oveľa skôr ako v roku 2010 a ešte temnejšie vyhliadky majú Slovensko, Rumunsko a Bulharsko."
Reformy, vstup do Európskej únie a NATO zvýšili rating a investičnú príťažlivosť Slovenska. S rastúcou výkonnosťou ekonomiky i s pribúdajúcimi investíciami rastie aj nádej na zreteľnejšie zvýšenie životnej úrovne. Slovenská spoločnosť si zaslúži pochvalu za to, že dokázala urobiť nevyhnutné reformy možnými. V porovnaní s priemerným Európanom viac robíme, menej relaxujeme a oveľa menej zarobíme. Ak však Slovensko v najbližších rokoch neurobí v hospodárskej a zahraničnej politike nejakú fatálnu chybu, sme na najlepšej ceste k vyrovnaniu týchto rozdielov v kratšom čase, než predpovedali domáci i zahraniční ekonomickí teoretici pred naším vstupom do EÚ.
Málokto pri odhade "približovacieho obdobia" rátal s takým prudkým prílevom zahraničných investícií a rastom HDP. Na druhej strane je fakt aj to, že málokto očakával taký mierny rast priemernej reálnej mzdy.
Z tohtoročných udalostí vo svete patrí pre Slovensko do kategórie superdôležitých európska ústava a politická situácia na Ukrajine. Na konci tohto roka zostávajú rizikom svetovej ekonomiky vysoká cena ropy a slabý dolár. Znepokojenie vyvolávajú aj snahy viacerých členov EÚ o flexibilitu Paktu rastu a stability. Ak má byť podstatou onej flexibility subjektívne rozhodovanie o odpustkoch za nedodržanie maastrichtských kritérií, potom sa naplnia slová euroskeptikov, že únia sa mení na preregulovanú ekonomiku a postdemokratickú spoločnosť, ktorá potláča suverenitu menších a slabších štátov. Už budúci rok ukáže, či sú ich predpovede oprávnené.