Niekoľko dní riešite dôsledky výbuchu vo vojenskom opravárenskom podniku. Čo ho podľa vás spôsobilo?
- Určite niekto spravil chybu, keď bol v podniku taký obrovský výbuch. Preverujú to orgány činné v trestnom konaní. Niektorí obyvatelia mesta už dávnejšie mali obavu, že sa tam niečo vážne stane.
Obviňujú aj rezort obrany?
- Previerky sa tam podľa mojich informácií robili. Vlani v apríli napríklad kontrola zistila, že podnik neodstránil nedostatky z predchádzajúcej kontroly.
Kto by mal za to niesť zodpovednosť?
- Z môjho pohľadu to nemôžem zodpovedne posúdiť.
Ako posudzujú obyvatelia prácu ministra obrany Františka Kašického, ktorý riadi krízový štáb?
- Veľmi dobre. Vyzná sa v problematike. Kritickí sú skôr k vedeniu podniku, lebo dlhší čas nedávalo verejnosti žiadne informácie.
Niektoré médiá kritizovali, že mesto po výbuchu nespustilo sirény, ktoré by upozornili ľudí na nebezpečenstvo.
- To by nebolo správne, lebo pomerne skoro sme dostali informácie, že ovzdušie nie je zamorené otravnými látkami. Sirény by vyvolali zmätok. Keby boli ľudia ohrození, mestská polícia by im megafónmi oznámila, čo majú robiť. Vedeli, že majú počúvať vysielanie mestského rozhlasu, ktorým sme ich informovali.
| Primátor mesta Nováky Dušan Šimka (vpravo). |
Máte už spočítané materiálne škody?
- Ešte nie, intenzívne sa na tom pracuje. Len na mestskom majetku sa odhadujú na niekoľko stotisíc korún.
Hovorí sa, že v podniku aj predtým boli mimoriadne udalosti. Riešili sa?
- V januári 2006 tiež nastal silný výbuch. Bola nízka oblačnosť, tlaková a zvuková vlna sa odrazila smerom na mestskú polikliniku. Zatriaslo ňou a pacienti spanikárili. Lekári mi poslali list, v ktorom sa sťažovali na sústavné výbuchy, ktorými sa ničila munícia.
Čo ste urobili?
- Okamžite som išiel za riaditeľom firmy. Ospravedlňoval sa za túto mimoriadnu udalosť a sľúbil, že sa už nebude opakovať. Myslím si, že k zraneniu ľudí vtedy nedošlo, lebo by sa to nedalo utajiť.
Ako často tam odstreľovali muníciu?
- Pravidelne, každý týždeň. V júni 2006 sa nad podnikom vznášal akýsi čierny dym. Požiadal som vedenie firmy o vysvetlenie. V odpovedi uviedli, že všetko je v norme. Ja to však skúmať nemôžem, na to sú príslušné orgány.
Aká je teraz atmosféra medzi ľuďmi?
- Napriek tragédii je medzi nimi veľká súdržnosť. Rodičia pomohli upratať základnú školu, kde tlaková vlna rozbila množstvo okien. Dostal som pietny darček - Bolesť v srdci. Je to drôtený artefakt srdca s puklinou. Po rôznych tragických udalostiach ho výtvarník Ladislav Jurovatý vyrobil aj pre primátorov New Yorku, Londýna, Bruselu, Bombaja a starostu maďarskej dedinky Hejce, kde vlani havarovalo lietadlo s našimi vojakmi.
Už niekoľko rokov ste v regióne známy bojom proti podsvetiu, ktoré sa vás snaží zdiskreditovať a možno aj odstrániť. Prečo ste pre mafiu nepohodlný?
- Lebo ako primátor mesta pracujem poctivo. Nepodľahol som finančným nástrahám a mafiánskym praktikám niektorých osôb v našom regióne. Odolávam tlaku na manipulovanie výberových konaní, falšovanie úradných dokladov, tunelovanie majetku mesta a odmietam podvody pri legalizácii čiernych stavieb.
Mafiánske skupiny na Slovensku sa rozmohli najmä cez štátne orgány. Keď majú "ošetrené" tieto inštitúcie, ich rozpínanie môže pokračovať. Do štátnej správy sa ľudia dostávajú cez politické strany. V týchto mútnych vodách sa darí aj podsvetiu. Samospráva by mala brzdiť jeho chápadlá.
Podsvetie sa snažilo, aby ma polícia obvinila z nejakého trestného činu. Aby som sa už nemohol stať primátorom. Sledovali ma autami, odpočúvali, pravidelne mi zvonil mobil, no nikto sa nehlásil. Mám podozrenie, že podsvetie pri tom spolupracovalo s políciou.
To myslíte vážne?
- Samozrejme. Keby som nemal dôkazy, tak by mi nikto neuveril. Ako primátor riešim problémy verejne. V nováckej mestskej televízii môžu občania so mnou v štúdiu v priamom prenose diskutovať na akúkoľvek tému. Otvorenosť našej samosprávy mi veľmi pomáha. Ľudia mi dôverujú. Upozornia ma, ak si myslia, že mi niečo hrozí.
Kto vás už upozornil?
- Napríklad sestra bývalého vedúceho dopravy v elektrárni Nováky, ktorého zavraždili, lebo nechcel spolupracovať s podsvetím. Listom ma upozornila, aby som si dal pozor na istého podnikateľa, ktorého spája so smrťou svojho brata. Tento človek ide totiž aj proti mne. Podľa nej si najal na vraždu mafiánov - bratov M. Hoci ubehlo niekoľko rokov, doteraz nie je vražda objasnená.
Odovzdali ste jej list polícii?
- Áno. Vtedajšiemu ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi. Informoval som ho aj o tom, že v našom okrese sa podľa mňa už dlho toleruje trestná činnosť polície a mám podozrenie, že niektorí policajti spolupracujú s podsvetím. Vypočul si ma, ale nič sa potom neudialo.
Niekoľko rokov ste riešili spor o budovu mestského úradu. Ako sa skončil?
- Chcela ju získať rodina bývalého poslanca parlamentu Árpáda T. Po dlhých súdnych sporoch sme sa dohodli. Vzápätí však nastali ďalšie problémy. V máji 2005 sa ma niekto snažil zdiskreditovať. Neznámi páchatelia rozoslali do všetkých domácností a podnikov v regióne, tzv. Novákoviny. Týkali sa mojej roboty, rodiny, manželky, sestry... Bolo to ohováranie, pamflet najhrubšieho zrna. Podal som trestné oznámenie, ale polícia doteraz nezistila, kto ich vydal a vytlačil.
Čo nasledovalo?
- Potom som o liste sestry nebohého pracovníka elektrární vypovedal na polícii. Bývalý viceprezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak mi pridelil policajnú ochranu - osobného strážcu. Pripustil, že som ohrozený. Ochrankára som musel informovať o všetkých mojich spoločenských a pracovných stretnutiach.
Uľavilo sa vám?
- Spočiatku áno.
A neskôr?
- Večer 28. mája 2005 o 21. hodine som mal ísť na posedenie "vyslúžilých" futbalistov na náš štadión. Zdržal som sa však na inej akcii. Na štadión som odišiel až na naliehavý telefonát manažéra klubu. Polícia so psami totiž obkľúčila celý areál, hoci to odôvodnila iba rušením nočného pokoja. Bola to zámienka, lebo na to by stačili mestskí policajti. Potom som sa dozvedel, že polícia tam okrem iného hľadala aj drogy. Bolo to šokujúce. Povedal som im, že sa budem sťažovať na inšpekcii ministra vnútra.
Myslíte si, že túto akciu pripravila polícia preto, aby vám podhodila drogy a potom vás obvinila?
- Presne to si myslím. Lebo môj ochrankár predpokladal, že o tom čase už budem na štadióne, no prišiel som až po policajnom zásahu. Protidrogové akcie polície by som uvítal v každej našej reštaurácii. Ale nie na akcii starších pánov, ktorí hrali futbal, a potom sa chceli zabaviť.
Ako sa správal váš strážca?
- Keď som mu napríklad povedal, že mi pravidelne zvonil mobil a nikto sa nehlásil, iba v ňom hrali pesničky, povedal, že to nič nie je a nemám si to všímať. Bol mi už podozrivý. Moja nedôvera sa zvýšila po vlaňajšej príhode na Rodose, kde som bol s rodinou na dovolenke.
Čo má Rodos spoločné s Novákmi?
- Bola to utajená dovolenka, aby nikto nevedel, kde som. Vedela o nej len polícia a moja najbližšia rodina. Počas nej nám niekto dvakrát vnikol do rodinného domu. Prvý raz už dve hodiny po na našom odchode na letisko, čo mi oznámil môj ochrankár. Druhý raz ma na to upozornil mobilný telefón, ktorý mám napojený na bezpečnostné zariadenie v dome. Polícia však nikoho nenašla. Prečo mi mobil nehlásil aj prvé narušenie domu, je záhadou.
Váš príbeh je ako z kriminálneho románu...
- Neveríte mi? Na jednej z prechádzok po Rodose som nečakane stretol istú známu. Bol s ňou nejaký muž, ktorého som nepoznal. Ale mal som z neho zlý pocit. Neviem prečo, no rodine som povedal, že to bol asi jeden z bratov M. Nikto mi neveril. Našťastie mám z toho fotografiu. Po príchode domov vyšetrovateľ polície identifikoval na fotke tohto človeka, hoci spočiatku ani on môjmu príbehu neveril. Neviem, čo robil Karol M. na Rodose v čase, keď som tam bol aj ja. Mám preto podozrenie, že môj osobný strážca informoval o mne podsvetie. Na Prezídiu Policajného zboru mi však povedali, že tento policajt je preverený.
Požiadali ste o jeho výmenu?
- Nie. Vyriešilo sa to ináč. V októbri 2006 zasahovali kukláči na okresnom riaditeľstve polície v Prievidzi. Kvôli podozreniu zo spolupráce s podsvetím zatkli dvoch policajtov. Jeden z nich bol môj osobný strážca. Uvalili na neho väzbu.
Stretli ste potom ešte Karola M.?
- Nie. V roku 2004 si podľa polície objednal vraždu Juraja G. Jeho komplici omylom zastrelili v Moste pri Bratislave mladú ženu a jej syna. Obeťou mal byť otec chlapca. Karol M. vlani zmizol. Je na neho vydaný medzinárodný zatykač.
Cítite sa aj teraz ohrozený?
- Áno. Ale verím, že policajný prezident Ján Packa nastolí v radoch polície na hornej Nitre poriadok. Už mal možnosť presvedčiť sa, že hovorím len pravdu.