Hranicu na úrovni 15 percent určila Európska komisia a okrem automobiliek sa týka mimo iného aj oceliarstva, lodiarstva či chemického priemyslu. Najnovším príkladom, že obmedzenie sa dá ľahko prekonať, je spoločnosť Visteon, ktorej minulý týždeň vláda odsúhlasila takmer 423-miliónovú podporu, teda 16 percent z celkovej investície. Minister hospodárstva Jirko Malchárek výšku stimulov za problém nepovažuje, pretože pri jej udeľovaní sa ministri riadili novými pravidlami poskytovania investičnej podpory, ktoré sú v súlade s európskou legislatívou.
Výdavky bez kontroly
Podľa Lenky Bartoňovej z agentúry Sario skúma Európska komisia štátnu podporu jednotlivých krajín na základe regionálnej podpory, do ktorej sa niektoré položky nezahŕňajú. Ide napríklad o príspevky na vzdelávanie, financovanie novovytvorených pracovných miest, dotácie na výskum a vývoj, prípadne príspevok na nákup nehnuteľností. "V skutočnosti je týchto položiek viac, ale uvedené sa v praxi najviac využívajú," hovorí Bartoňová. Podiel týchto položiek pri udeľovaní podpôr zahraničným investorom však vôbec nie je malý. Napríklad pri spoločnosti Visteon tvorí príspevok na vzdelávanie vyše 6,5 percenta z celkovej podpory. Následne tak potom klesne podiel štátnej pomoci pod povolenú hranicu 15 percent. "Komisia neposudzuje, o koľko prekročili stimuly povolenú hranicu, pretože ide o peniaze každej krajiny zo svojho vlastného štátneho rozpočtu," hovorí Bartoňová. Komisia predovšetkým hodnotí to, či poskytnutá podpora nenarušuje výrazným spôsobom konkurencieschopnosť ostatných firiem, prípadne nepoškodzuje podnikateľské prostredie v rámci únie.
Investície aj bez podpory
Napriek tomu, že 15-percentná hranica stanovená Európskou komisiou sa jednoducho dá obísť, podľa ekonómov má toto nariadenie istý význam. "Limit štátnej pomoci je správny, keďže v niektorých častiach sveta, ako napríklad v Brazílii, Indii, sa vyskytujú prípady úplne nehoráznych hodnôt stimulov. Vychádza to rádovo na stovky tisíc dolárov na jedno pracovné miesto," hovorí analytik PPF Pavel Kohout. Ako tvrdí, efektívnejšie by bolo, aby sa štátna pomoc odvíjala od objemu vyplatených miezd. Úplne ideálnou formou poskytovania stimulov je estónsky variant. "Ide o rovnú daň z dividend, pričom samotné zisky podnikov sa nezdaňujú. Estónsko zaznamenáva vysoký objem prílevu priamych zahraničných investícií a pritom vo forme priamej štátnej podpory neplatí takmer nič," dodal Kohout. Táto forma taktiež najmenej deformuje ekonomiku, pretože pre všetky firmy platia rovnaké podmienky.
| Prehľad investičnej pomoci (mld. Sk) | |||
| Spoločnosť | Investícia | Štátna pomoc | Podiel podpory |
| Getrag Ford | 13,50 | 2,04 | 15,80% |
| Hella Front | 0,91 | 0,15 | 18,50% |
| Hella Signal | 0,73 | 0,15 | 20,60% |
| Matador | 3,43 | 0,10 | 2,90% |
| Osram* | 0,38 | 0,93 | 24,40% |
| Johns Manville* | 3,59 | 0,50 | 13,90% |
| Bloomsbury Pacific* | 0,44 | 0,21 | 4,80% |
| Kuenz* | 0,28 | 0,81 | 29,20% |
| *investícia nespadá do automobilového priemyslu | |||
| Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SRR | |||