Konzorcium TwoOne, ktoré tvorí prevádzkovateľ viedenského letiska, finančná skupina Penta a Raiffeisen Zentral bank sú o krok bližšie k získaniu 66-percentného podielu v košickom a bratislavskom letisku. Minister dopravy Pavol Prokopovič totiž odporučí vláde, aby sa víťazom privatizácie stala práve táto skupina spoločností. O konečnom kupcovi by mala vláda rozhodnúť s najväčšou pravdepodobnosťou už na budúcotýždňovom zasadnutí. Predtým sa bude ešte návrhom zaoberať ministerstvo hospodárstva.
Radšej spolupráca
Prokopovič sa tak stotožnil s názorom privatizačného poradcu a výberovej komisie. "Zvolil som riešenie, ktoré je najlepšie pre rozvoj letísk," povedal. Podľa neho sa rozhodoval medzi možnosťou konkurencie alebo spolupráce. Nakoniec však nadobudol presvedčenie, že bratislavské letisko s miliónom cestujúcich ročne nemôže súťažiť s viedenským, cez ktoré prejde ročne 16 miliónov pasažierov. Konzorcium TwoOne ponúklo za obe letiská 6,9 miliardy korún v hotovosti a plánuje preinvestovať z vlastných zdrojov takmer 8,3 miliardy korún. Prokopovič takisto tvrdí, že nehrozí, aby sa z bratislavského letiska stalo len záložné letisko Viedne. "Kto by investoval 14 miliárd korún a nakoniec by utlmoval rozvoj? Navyše, budúci vlastník sa zaviazal k určitým veciam vo svojom podnikateľskom pláne," uviedol Prokopovič.
Rozvoj bratislavského i košického letiska garantuje aj predseda predstavenstva Flughafen Wien, Herbert Kaufmann. "Garanciou nášho záujmu o rozvoj sú vysoké investície a rozsiahly investičný program, ku ktorému sa zaväzujeme. Jeho detaily sprístupníme verejnosti hneď, ako to bude právne možné," povedal Kaufmann. Zvýšenie prepravnej kapacity obidvoch letísk je podľa neho prirodzeným a logickým záujmom každého investora.
Koniec nie je istý
Prokopovič predpokladá, že celá privatizácia sa definitívne ukončí do 15. augusta. Okrem vlády však bude predaj posudzovať aj Protimonopolný úrad, ktorý už pred časom naznačil možnú nerovnováhu v hospodárskej súťaži pri spojení bratislavského a viedenského letiska. Riziko obmedzenia hospodárskej súťaže je pri odporúčanom konzorciu najvyššie práve pre tesnú blízkosť viedenského letiska.
Kaufmann to ako hrozbu nevníma. "Konkurenčné prostredie pre konečného zákazníka tvoria letecké spoločnosti, a nie letiská. Naopak, blízkosť Bratislavy a Viedne je príležitosťou na využitie existujúcich synergií, na transfer know-how a väčšiu možnosť voľby na cestovanie pre obyvateľov regiónu," dodal.
Podľa hovorcu Protimonopolného úradu Miroslava Jurkoviča nemožno presne stanoviť termín, kedy vydajú rozhodnutie. "Podľa zákona by mal úrad rozhodnúť do 60 pracovných dní od oznámenia koncentrácie a doručení všetkých potrebných podkladov. To je však iba prvostupňové rozhodnutie a môže sa stať, že príde aj k druhému," vysvetlil Jurkovič.
Hovorca finančnej skupiny J&T, ktorá je súčasťou neúspešného konzorcia Abertis, Maroš Sýkora, odmietol komentovať rozhodnutie ministra. "Stále veríme, že vláda sa bude rozhodovať v súlade s rozvojom nielen letísk, ale aj celej letiskovej dopravy na Slovensku," dodal Sýkora.
Konzorcium ISAP považuje vyhodnotenie tendra za poľutovaniahodné. "Sme veľmi sklamaní a zarmútení rozhodnutím pána ministra. Z nám neznámych dôvodov neboli naše podklady zhodnotené správne," uviedol Johann Frank zo spoločnosti Airport Consulting Vienna, ktorá je súčasťou konzorcia ISAP.