Umelé osvetlenie je neoddeliteľnou súčasťou moderného života, bez ktorého si našu každodennú existenciu ani nevieme predstaviť. So svetelnými zdrojmi, ktoré majú -- podobne ako iné produkty -- ohraničenú životnosť, sa stretávame jednoducho všade: v domácnostiach, školách, rôznych administratívnych budovách a nákupných centrách, ale aj v priemyselnej oblasti, poľnohospodárstve, zdravotníctve, na verejných priestranstvách a inde. Po skončení životného cyklu je potrebné nefunkčné svetelné zdroje environmentálne vhodným spôsobom recyklovať. Týka sa to tiež svetelných zdrojov obsahujúcich ortuť, ktoré predstavujú nebezpečný odpad, a preto si vynucujú osobitné zaobchádzanie. Podrobnejšie k tejto téme v rozhovore s Ing. Vladimírom Radúchom z Recyklačného fondu (RF).
Čo všetko možno zahrnúť do tejto skupiny svetelných zdrojov?
-- Elektrozariadenia, čo do sortimentu odpadu, sú najrozmanitejšieho zloženia. Nachádzajú sa v ňom okrem iného materiály všetkých komodít RF. Pokiaľ ide o svetelné zdroje, ktoré obsahujú ortuť, patria sem najmä lineárne žiarivky, kompaktné žiarivky, vysokotlakové výbojky vrátane sodíkových výbojok a výbojok s kovovými parami a nízkotlakové výbojky. Tieto svetelné zdroje sa vyznačujú dlhou životnosťou a nízkou spotrebou elektrickej energie, čím do značnej miery prispievajú k ochrane životného prostredia. Na druhej strane však potrebujú špeciálne zaobchádzanie a technológiu spracovania, čo zvyšuje náklady na recykláciu. Pre ich zber a recykláciu je charakteristické, že pri veľmi vysokých množstvách hovoríme o relatívne malých hmotnostiach. Na informáciu laikom azda treba doplniť, že sem nepatria klasické obyčajné a dekoratívne žiarovky, smerové žiarovky, celý sortiment halogénových žiaroviek a autožiarovky.
Ak to teda zjednodušíme -- náklady na recykláciu sú vysoké a zberové hmotnosti aj pri vysokých množstvách nízke. Dá sa za týchto okolnosti vôbec efektívne motivovať na zber a zhodnocovanie?
-- Isteže to nie jednoduché, ale dá sa to. Rieši to tiež Komoditný program sektora elektrických a elektronických zariadení (EEZ) na roky 2006 -- 2010. Ten zároveň rieši aj odpadové svetelné zdroje s obsahom ortuti, pretože tie sú neoddeliteľnou súčasťou elektrozariadení. Podobne ako na obaly aj na elektrozariadenia sa v súčasnosti uplatňuje režim platenia do RF, ako aj režim povinného dodržiavania záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie. To znamená, že ten, kto plní záväzné limity za elektroodpad z domácností do RF, nemusí platiť. Pri vytyčovaní cieľov komoditného programu sa vychádza zo súčasného stavu, kde sú výrobcovia zodpovední za nakladanie s výrobkami aj po lehote ich životnosti. Štát vládnym nariadením stanovil limity na zber elektroodpadu a výrobcov a dovozcov kategórií odpadu EEZ 1 až 7 zaväzuje dodržiavať tieto limity. Toto nariadenie výrazne zníži sortiment spoplatnených výrobkov a zároveň dodržiavaním limitu sa zníži aj výška poplatkov do RF.
Ako to vyzerá v praxi?
-- Systém zberu a ekologickej recyklácie odpadových výbojových svetelných zdrojov a svietidiel je financovaný z recyklačného poplatku. Zaplatia ho koneční používatelia pri nákupe nového elektrozariadenia. Pôvodná výška poplatku pre všetky osvetľovacie zariadenia bola 10 Sk bez DPH. Od decembra 2005 je poplatok za svietidlá 5 Sk bez DPH a od apríla 2006 je 8,40 Sk bez DPH za žiarivky a výbojky. Zahŕňa plnenie všetkých povinností výrobcov tak pre historický, ako aj pre nový elektroodpad. A až do roku 2011 by sa recyklačný poplatok na žiarivky a výbojky zvyšovať nemal. V súčasnosti máme dostatok spracovateľských kapacít na tento druh odpadu, za čím však zaostáva podpora separovaného zberu. To je aj hlavná úloha sektora elektrických a elektronických zariadení v oblasti ortuťových svetelných zdrojov do budúcnosti.