Zmeny Zákonníka práce môžu zvýšiť nezamestnanosť

Jeden z najväčších problémov, ktoré bude musieť riešiť aj nová vláda, je nezamestnanosť. "Neklesá tak rýchlo, ako by sa žiadalo," tvrdí analytik Poštovej Banky Miroslav Šmál. Hoci Slovensko aj v tejto oblasti pokročilo a bez práce je menej ľudí, kým sa dostaneme na prijateľnú úroveň, môže to podľa Šmála trvať niekoľko volebných období.
Opatrenia, ktoré navrhuje víťazný Smer-SD však podľa analytikov k zlepšeniu neprispejú. Sprísnenie podmienok prepúšťania zamestnancov, zvýšenie vplyvov odborov či zvýšenie minimálnej mzdy môžu nezamestnanosť ešte prehĺbiť. "Tieto opatrenia môžu poškodiť podnikateľskému prostrediu. Podnikatelia hlavne vo výrobách s nízkou pridanou hodnotou si nebudú môcť dovoliť zamestnávať toľkých ľudí, ak im budú musieť zvýšiť platy," tvrdí hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Najnegatívnejšie vnímajú ekonómovia, podnikatelia aj rezort práce možné zmeny v Zákonníku práce. "Je jedno z kľúčových opatrení na znižovanie nezamestnanosti," konštatuje hovorca ministerstva práce Martin Danko. Aj analytik Nadácie F. A. Hayeka Ján Solík hovorí, že ak zostane Zákonník práce na súčasnej úrovni, mohol by sa klesajúci trend nezamestnanosti zachovať. "Ak by však došlo k radikálnym zásahom do pracovného práva, odrazí sa to negatívne. A to aj napriek tomu, že na Slovensku štartujú výrobu zahraniční investori," myslí si Solík. Aj český analytik Michal Brožka z Raiffeisenbank upozorňuje, že práve nepružnosti na českom pracovnom trhu či nastavenie sociálneho systému spôsobujú vyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. "Môžeme to pripísať aj vládnej (pozn. red. už odchádzajúcej ľavicovej) politike," hovorí Brožka.

Pokles alebo rast nezamestnanosti?
Zvyšovanie zamestnanosti deklaruje Smer-SD dlhodobejšie. To sa mu môže podariť, keď bude krátkodobo stimulovať rast ekonomiky cez veľké výdavky. "Jednoducho krátkodobo zvýšia domáci dopyt, ktorý pomáha vytvárať pracovné miesta v službách," myslí si hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Táto stratégia sa však nemusí vyplatiť v strednodobom horizonte. "Vznikne potreba uťahovania opaskov a zníži sa kúpyschopnosť," dodáva.
Krátko po voľbách bude teda nezamestnanosť klesať. Tento rok by mohla podľa Tótha skončiť na úrovni 14,4 percenta, o dva roky by to mohlo byť rovných 13 percent. Tento pokles však spôsobujú už naštartované reformy a prílev zahraničných investorov. "Ukazuje sa, že reformy už nemajú krátkodobo negatívne vplyvy na kúpyschopnosť. Ekonomický rast je ťahaný nielen exportom, ale aj domácim dopytom. To je z pohľadu zamestnanosti veľmi dôležité, lebo najľahšie generovanie pracovných miest je práve v službách, a tie sú závislé od kúpyschopnosti," vysvetľuje Tóth.
Otázkou však je, či aj v roku 2009 a 2010 bude nezamestnanosť naďalej klesať, alebo sa bude ekonomika prehrievať a nastane uťahovanie opaskov.

Cesta je cez odvody a dane
Ak chce nová vláda zvýšiť zamestnanosť, odporúčajú jej podnikatelia podporovať celkové podnikateľské prostredie cez znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, zvyšovanie efektívnosti súdov a odstraňovanie administratívnych bariér pre podnikanie. Práve tieto veci vyčítajú analytici odchádzajúcej vláde. "Problémom je tiež, že skoro vôbec nepodporovali živnostníkov a malé začínajúce firmy. Nepodporili ani rizikový kapitál, na okraji záujmu bol aj cestovný ruch," vyčíta Šmál vláde. Danko priznáva, že nie všetky nástroje, ktoré rezort práce pripravil, boli nastavené dobre. "Zmeny, ktoré sme spravili, určite priniesli posun, napríklad príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť či príspevok na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie."
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka lobuje ďalšie podpory: "My chceme taxatívnu podporu 200-tisíc korún pre začínajúceho podnikateľa. Ale nie iba pre toho, ktorý bol niekoľko mesiacov evidovaný na úrade práce. Plus chceme podporu na vytvorenie pracovného miesta."

Nezamestnanosť v krajinách V4 (v %)

Nezamestnanosť mužov a žien (v %)

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku