Maratón rokovaní o podmienkach poskytovania služieb v zahraničí nakoniec uľahčil slovenským podnikateľom ich budúce pôsobenie v krajinách Európskej únie. Podľa najnovšej dohody totiž budú musieť jednotlivé štáty Európskej komisii hlásiť všetky predpisy, ktoré by mohli poskytovanie služieb zo zahraničia obmedziť. Komisia ich vyhodnotí a ak nezodpovedajú pravidlám vnútorného trhu, zabezpečí nápravu.
Podnikateľom odpadne aj administratíva, vybavia ju vždy len na jednom úrade v rámci krajiny a elektronicky. Schválená verzia "Bolkesteinovej smernice" je však podľa expertov slabým odvarom pôvodného návrhu, a starým štátom ponechala dosť pák na ochranu domácich firiem pred zahraničnou konkurenciou. Smernicu ešte musí schváliť Európsky parlament. Súčasťou národnej legislatívy sa stane do troch rokov.
Nahradí princíp krajiny pôvodu
Novým krajinám sa tak spoločným tlakom podarilo čiastočne kompenzovať chýbajúci tzv. princíp krajiny pôvodu, ktorý europarlament zo smernice o liberalizácii služieb vyškrtol. Ten mal pôvodne umožniť podnikateľom v zahraničí riadiť sa právom ich domovskej krajiny. S tým však nesúhlasili niektoré staré členské štáty únie. Obávali sa masívneho príchodu lacných podnikateľov z Východu.
"Dosiahli sme väčšie liberalizovanie služieb," skonštatoval pre HN štátny tajomník ministerstva hospodárstva László Pomothy, ktorý zastupoval Slovensko na rokovaniach v Bruseli. Celkovo nové pravidlá ovplyvnia tri druhy služieb - tie, čo sa poskytujú podnikom, ako napríklad poradenstvo; ďalej služby pre podniky a spotrebiteľov - realitné kancelárie či stavebníctvo, a napokon činnosti výlučne zamerané na spotrebiteľov, ako cestovný ruch či športové aktivity. Nič sa však nezmenilo na tom, že otvorenie trhov sa nebude týkať právnych a zdravotníckych služieb ani služieb v sociálnej oblasti a v školstve a audiovízii.
Remeselníci zmenu vítajú
Malí a strední podnikatelia dohodu vítajú. Ako však upozorňuje prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár, hoci naši remeselníci dokážu konkurovať podnikateľom na Západe zručnosťou, profesionalitou a pracovným nasadením, jazyková bariéra je stále príliš veľká.
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka si myslí, že liberalizáciou sa otvárajú podnikateľské možnosti hlavne remeselníckym cechom. Napríklad strechárom, elektrotechnikom a všetkým tým, ktorí prispievajú ku kultúre tela. "Masážne a kadernícke služby sú v zahraničí drahé. Naši by sa mohli presadiť," tvrdí.
Liberalizáciou európskeho trhu sa zvýši aj konkurencia u nás doma. "Síce západní podnikatelia k nám neprídu, lebo ceny služieb sú pre nich u nás nízke, ale dá sa očakávať záujem podnikateľov z pobaltských krajín a v budúcnosti aj z Rumunska, či Bulharska," myslí si Sirotka. Podľa Pomothyho by sa mala sústrediť hlavne v pohraničných oblastiach
Šanca pre celú ekonomiku
Podľa Európskej komisie služby vytvárajú asi 70 percent bohatstva krajín EÚ. Na cezhraničnom obchode sa však podieľajú len pätinou. Liberalizácia služieb tak prinesie hospodársky rast a vytvorenie nových pracovných miest. Napríklad podľa štúdie, ktorú si nechalo urobiť české ministerstvo priemyslu a obchodu, aplikácia smernice prinesie Česku zrýchlenie hospodárskeho rastu o 0,7 až 1,6 percenta, vznik 18 700 nových pracovných miest a nárast exportu o 12,5 miliardy českých korún. U nás takáto štúdia chýba.