Európska únia bude v nasledujúcich rokoch pôsobiť v prostredí s množstvom štrukturálnych problémov a výziev, ktoré reagujú aj na proces globalizácie. Nie veľmi uspokojivý vývoj v ekonomike EÚ v prvej polovici 90. rokov 20. storočia viedol členské štáty v ďalšom období k obavám, že vysoká dynamika technologického pokroku vo svete a globalizácia prispievajú k vytlačovaniu pracovných síl z výrobného procesu. Čoraz viac sa budú firmy z Európy sťahovať napríklad do juhovýchodnej Ázie a menej kvalifikovaní pracovníci v EÚ budú musieť počítať s tlakom na mzdy smerom dole alebo s vysokou nezamestnanosťou. Pred EÚ stojí otázka: "Ako dosiahnuť dostatočne vysoký ekonomický rast, aby mohol pohltiť pracovné sily v dôsledku technologického pokroku a globalizácie." Hospodársku politiku EÚ formujú tri základné súvislosti a okruhy.
Prvým okruhom sú mnohostranné účinky technologického pokroku, ktoré sa premietli do rôznych sektorov ekonomiky. Najmä informačné technológie a komunikačné technológie predstavujú v súčasnosti na celom svete, teda i v Európe, mimoriadnu hybnú silu štrukturálnych zmien. Nielenže sa znižujú náklady, ale mení sa aj vlastná organizácia pracovného procesu. Tieto technológie sa premietajú aj do rastu produktivity práce. Technologický pokrok vyvoláva neustále zmeny v štruktúre produkcie aj zamestnanosti, znižuje váhu poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu a zvyšuje úlohu služieb a ďalších rastových segmentov európskej ekonomiky (napríklad v telekomunikáciách, bio- a ekotechnológiách, v starostlivosti o zdravie, pri trávení voľného času, v životnom prostredí). Ukazuje sa, že širšia aplikácia nových technológií v pracovnom a výrobnom procese kladie vyššie nároky na kvalifikáciu, na tvorbu lepšie platených miest.
Druhou štrukturálnou výzvou je globalizácia, ktorá v prirodzenej interakcii s technickým pokrom prispieva k zostaveniu konkurenčného prostredia. Jadrom globalizácie je, zjednodušene povedané, postupná interdependencia trhov a výrobných procesov v rámci jednotlivých krajín (pod tlakom medzinárodného obchodu) s celosvetovými trhmi s tovarom a službami, kapitálovými tokmi a technológiami. Krajiny EÚ majú síce významné miesto vo svetovom obchode, ale ich prítomnosť v juhovýchodnej Ázii je v porovnaní s Japonskom a USA len malá. Účasť európskych firiem, s výnimkou strednej a východnej Európy, je malá aj na ďalších rýchlo rastúcich trhoch.
Tretím problémovým komplexom, ktorý tesne súvisí so štrukturálnymi zmenami, je konkurencieschopnosť. Technický pokrok i globalizácia svojimi účinkami neprestajne vyvíjajú tlak na členské štáty EÚ, aby si udržovali a zlepšovali konkurenčnú pozíciu. Zatiaľ čo v mikroekonomickom pohľade je zmysel posilnenia konkurenčnej pozície jasný a je spojený so schopnosťou udržiavať rentabilitu v strednodobom a dlhodobom pohľade, na úrovni členských štátov EÚ je hodnotenie konkurencieschopnosti zložitejšie. Nemožno ju oddeliť od cieľa zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva. Konkurencieschopnosť tesne súvisí s rastom produktivity. Rast produktivity je determinovaný rôznymi faktormi, ale hlavným kľúčovým determinantom zaostávania Európy v raste produktivity je neúspešná inovačná aktivita, ako aj poddimenzovanosť investícií a slabý prienik informačných a komunikačných technológií. Toto má vážne následky v porovnaní s výkonnosťou Spojených štátov. Nárast produktivity USA sa nepretržite udržiava. Táto výkonnosť odzrkadľuje výhody získané z investícií smerovaných do technologických a inovačných aktív. V Spojených štátoch revolúcia v informačných a komunikačných technológiách stimulovala reorganizácie firiem a upravila podmienky konkurencie. Dopyt sa presunul na pracovnú silu, ktorá ovláda najnovšie technológie. V EÚ sa sektory intenzívne využívajúce poznatky orientovali na tvorbu zamestnanosti, ale vývoj produktivity bol oveľa menej priaznivý ako v Spojených štátoch.
Zlepšiť reakčnú schopnosť ekonomiky
V súvislosti so začleňovaním SR do integračného zoskupenia európskych krajín je otvorená otázka, ako definovať prístup k tvorbe hospodárskej politiky SR tak, aby bola v strednodobom horizonte schopná podporiť úspešnú integráciu do eurozóny v súlade s dlhodobými sociálno-ekonomickými cieľmi Európskej únie.
Hospodárska politika v období pred plnoprávnym členstvom v európskej menovej únii sa bude musieť orientovať tak, aby už v tejto fáze zabezpečila rýchlu ekonomickú konvergenciu a vyššiu reakčnú schopnosť ekonomiky, ktorá by znižovala riziko spomaľovania hospodárskeho rastu vyvolaného pôsobením asymetrických šokov a ich dosahov. Proces synchronizácie hospodárskych cyklov Slovenska a eurozóny rastie s prehlbujúcou sa spoluprácou v zahraničnom obchode. Na zabezpečenie dostatočnej reakčnej schopnosti slovenskej ekonomiky sú kľúčové najmä stabilizujúca fiškálna politika, pružnosť trhu práce a produktov a dobre fungujúce finančné trhy.
Prechod k vedomostnej ekonomike
Makroekonomická politika by sa okrem udržania makroekonomickej stability, podpory ekonomického rastu a zamestnanosti mala starať o prechod k vedomostne založenej ekonomike, čo implikuje zvýšenú úlohu štrukturálnych politík. Aktívnejšia fiškálna konsolidácia s cieľom zlepšiť kvalitu a udržateľnosť verejných financií je jednou z podmienok ekonomického rastu.
Tvorba poznatkovo orientovanej ekonomiky nezávisí len od dostatočnej ponuky vysokoškolsky vzdelaných ľudí a vysokovzdelaných ľudí zo špecializovaných univerzít. Pre potenciál absorbovania a aplikovania nových poznatkov a technológií je rozhodujúca celková úroveň vzdelania spoločnosti. Slovensko by malo efektívne investovať do ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania. Vysoká nezamestnanosť mladých ľudí poukazuje na potrebu zosúladenia medzery medzi začiatočným vzdelaním a potrebami pracovného trhu. Je potrebné, aby sa do vzdelávania viac zahrnuli informačné a telekomunikačné technológie, jazyková príprava, aspekty týkajúce sa povolania a jednotlivých pracovných miest.
Rast mzdovej hladiny by mal byť podporovaný vytváraním vhodných podmienok v odboroch s nadpriemernými požiadavkami na kvalifikáciu, a to vo výrobách fungujúcich na báze najnovších technológií, ako aj poznatkovo intenzívnych službách. Zamestnanosť vo výrobách fungujúcich na báze najnovšej technológie odráža dôležitú stránku hospodárstva. Ide hlavne o časť populácie, ktorá momentálne aplikuje na pracovisku nové, zlepšené poznatky alebo ovláda modernú technológiu pri práci. Aj zamestnanosť v poznatkovo intenzívnych službách odzrkadľuje zamestnanosť vysokokvalifikovaných pracovníkov charakterizovaných vysokými vedomostnými požiadavkami. Zamestnanosť v takýchto odvetviach kladie nadpriemerné požiadavky na kvalifikáciu, ale zároveň poskytuje i nadpriemerné odmeňovanie.
Zdravé ekonomické prostredie
Štát by sa mal predovšetkým snažiť poskytovať zdravé ekonomické prostredie. Ekonomický rast je nevyhnutný predpoklad na tvorbu nových pracovných príležitostí. Slovensko by malo poskytnúť internacionálne konkurenčné prostredie pre investície a podnikateľskú aktivitu. Len zdravé ekonomické prostredie a aktívna politika zamestnanosti môžu udržať mieru nezamestnanosti na prijateľnej úrovni. Hospodárska politika by mala garantovať celkovo stabilnú ekonomiku a mala by posilňovať nevyhnutné predpoklady na nepretržitý ekonomický rast, ktorý naštartuje zamestnanosť pomocou implementovania štrukturálnych reforiem s cieľom zlepšiť fungovanie trhov produktov a služieb, kapitálu a práce. Vláda by mala uskutočňovať také reformy daňového a sociálneho systému, ktoré budú pokrývať politiku rastu zamestnanosti a podporovať rozvoj podnikateľských iniciatív. Nárast zamestnanosti je najlepšou zárukou financovania sociálnych služieb a sociálnych istôt.
Vláda by mala považovať za dôležité meradlo zlepšujúcu sa funkčnosť trhu, ktorý obratom zlepšuje produktivitu ekonomiky a podnikania a ponúka možnosť uspieť na svetových konkurenčných trhoch. Hlavnou prioritou by malo byť vytvorenie podmienok na zlepšenie konkurenčného prostredia a zmiernenie jeho regulácie.
Investície do vedy a výskumu
Pozornosť by sa mala venovať zvýšeniu celkových investícií do vedy a výskumu. Vláda by mala napomáhať pri komercializácii nových produktov, pomáhať firmám prenikať na zahraničné trhy, posilňovať vzdelávací systém podporujúci vedomostne založenú produkciu. Ďalej by sa mala snažiť propagovať konkurenciu založenú na vedomostiach a odbornosti podporovaním nehmotných investícií a vývoja inovačných stratégií spoločností. Mala by posudzovať kvalitatívne hodnotenie investícií do vedy a výskumu a podrobne sa zaoberať spoločnosťami, ktoré úspešne nesú podnikateľské riziko. Mal by byť sledovaný kontakt medzi vzdelávacím a podnikateľským prostredím a sieťou vedomostných centier s cieľom konsolidácie ako integrálnej časti regionálnej politiky. Úroveň investícií Slovenska do vedy a výskumu meraná podielom na HDP predstavovala 0,65 % v roku 2001, čo je jedna z najnižších úrovní v EÚ25.
Cieľom zvýšenia podielu financovania vedy a výskumu podnikateľským prostredím je zabezpečenie budúcej ziskovosti a konkurencieschopnosti podnikov. Zvýšenie podielu financovania vedy a výskumu podnikateľskými subjektmi je dôležitý ukazovateľ v súvislosti s tvorbou nových vedeckých a technologických poznatkov orientovaných na báze zisku a v súvislosti s úsilím o absorbovanie existujúcich poznatkov z iných zdrojov -- z vládneho sektora, vyššieho vzdelávania a zo zahraničia.
Rozvoj a údržba kreatívneho prostredia
Rozvinuté krajiny prešli transformáciou na ekonomické systémy založené na vedomostiach a informáciách, ktoré v dnešnom období predstavujú kľúčové faktory rastu. Ide o orientáciu viac na vedu, výskum a inovačnú politiku, ktoré sa stávajú centrálnym elementom rozvoja. Globálna otvorenosť, globalizácia ekonomiky a technológií je výzvou medzinárodnej konkurencie voči národným systémom. Slovensko musí byť schopné posilniť pozitívne aspekty globalizácie vo svoj prospech. Prvoradou podmienkou úspešných inovácií je rozvoj a údržba kreatívneho inovačného prostredia. To by malo byť hlavnou úlohou verejného sektora v poznatkovo orientovanej spoločnosti. Slovensko by sa teda malo snažiť vytvoriť efektívny inovačný systém pozostávajúci z firiem, vedeckých a výskumných centier, univerzít a iných organizácií, ktoré môžu prispieť k rastúcej zásobe globálnych poznatkov adaptovaných na lokálne potreby. Tento systém by mal smerovať k napomáhaniu a k vytváraniu produktov a služieb na báze podnikania. Mal by napomáhať zvyšovanie záujmu a zainteresovanosti podnikovej sféry o technologický rozvoj a inovačné aktivity. Aktíva podnikov by mali byť založené na poznatkoch, kvalitnom vzdelaní a vysokom štandarde výskumu. Slovensko by malo byť schopné kráčať v ústrety sociálnym a technologickým inováciám a rozšíriť národnú konkurencieschopnosť.
Pre Slovensko sa zdá byť najvhodnejšie usmerňovať inovačnú politiku na rozvoj poznatkovo intenzívnych služieb, ktoré sú úzko späté s rastom špecializácie odvetví a s potrebou viac špecializovaných služieb vyžadovaných ďalším sektorom výroby a služieb. Špecializácia je veľmi často podmienená sofistikovanejším dopytom a následne môže viesť k nárastu produktivity. V súlade s touto politikou bude ďalej potrebné zosúladiť trh práce v poznatkovo intenzívnych službách so vzdelaním. Toto zosúladenie bude predstavovať kritický faktor pre sociálny a ekonomický vývoj z pohľadu kvantity aj kvality.
Poskytnutím intelektuálneho kapitálu, výborných jazykových schopností, dobre vybavenej telekomunikačnej štruktúry, priaznivej investičnej klímy sa Slovensko môže stať ideálnou možnosťou pre takéto služby.
StoryEditor