Hlavný prúd ekonómie, vychádzajúci z neoklasických predstáv o sebeckom indivíduu, ktoré sa snaží maximalizovať svoj profit na dokonale fungujúcom trhu, považuje za samozrejmé, že každý chce zarobiť čo najviac. A nepýta sa, či mu to prinesie uspokojenie alebo nie. Existujú však aj iné ekonomické prístupy, ktoré si takéto otázky dokážu nielen klásť, ale aj na ne odpovedať. Veľký rozkvet zažila v posledných desaťročiach behavioriálna ekonómia založená na spolupráci klasickej ekonómie a psychológie. K jej najväčším hviezdam patrí Daniel Kahneman, ktorý dostal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2002. Problematikou majetku, honby za peniazmi a osobného šťastia sa Kahnenam spolu s Carlom Nickersonom, Norbertom Schwartzom a Edom Dienerom zaoberá vo svojom článku v časopise Psycholgical Science (č. 6/2003) pod názvom: Zamerané na odvrátenú stranu amerického sna - bližší pohľad na negatívne dôsledky honby za finančným úspechom.
Čo je šťastie?
Niekoľko reprezentatívnych štúdií vykonaných v deväťdesiatych rokoch v USA vždy prinieslo rovnaký výsledok: pocit osobného šťastia bol pozitívne korelovaný s výškou príjmu. Korelácia nebola vysoká, ale preukazná: čím bohatší tým spokojnejší. Iné štúdie však zistili, že honba za finančným úspechom bola pozitívne korelovaná s prejavmi úzkosti, depresie a pocitmi menejcennosti. Ako to teda je a čo je vlastne šťastie?
Ak opomenieme odpoveď klasika, že "štěstí je muška jenom zlatá" zistíme, že šťastie je veľmi mnohotvárna záležitosť. Celková spokojnosť s vlastným životom obsahuje napríklad spokojnosť s rodinným životom, dobré vzťahy s priateľmi či úspechy v zamestnaní. Peniaze, resp. snaha o finančný úspech môže mať pre jednotlivé stránky života veľmi rôzne dôsledky. Z tohto predpokladu vychádzal aj Kahneman so svojimi spolupracovníkmi. Okrem toho si uvedomili ešte jednu vec. Treba rozlišovať medzi výškou príjmu (alebo výškou majetku) a snahou o finančný úspech. Úspešní umelci, športovci, lekári či manažéri sú zvyčajne aj dobre honorovaní, ale peniaze sú pri ich práci len vedľajším (aj keď, samozrejme, vítaným) efektom. Tým hlavným je potešenie z práce a možnosť realizovať sa. Na druhej strane existuje kopa ľudí, ktorí by za dvadsaťkorunáčku predali vlastnú babku do cirkusu, no nikdy to nedotiahli ani na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Honba za peniazmi a skutočná výška príjmu teda nie sú dve rovnaké veci.
Kahnemamov prieskum
Aby mohli skúmať vzťahy medzi zárobkom, majetkom a snahou o finančný úspech na jednej strane a pocitmi šťastia a osobnej spokojnosti na strane druhej, Kahneman a jeho kolegovia urobili neobyčajne rozsiahly prieskum na vzorke vyše 30-tisíc ľudí. Ako základ im poslúžila databáza študentov 21 vysokých škôl, ktorí začali študovať v roku 1976. Študenti pri zápise na vysokú školu vypĺňali dotazník o svojich rodinných pomeroch, životných cieľoch a kariérnych plánoch, ako aj charakterových vlastnostiach. Jedna z otázok znela: "Aké dôležité je pre vás osobne mať veľa peňazí?" Študenti vtedy mohli zakrúžkovať jednu zo štyroch možností, ktoré siahali od nulového významu veľkého množstva peňazí pre osobný život až po zásadný význam. Kahneman a jeho kolegovia uskutočnili svoj prieskum po devätnástich rokoch - v roku 1995. Vďaka stále existujúcej databáze dokázali skontaktovať vysokoškolákov z roku 1976 a opýtať sa ich, ako sa im darí. Základná otázka znela: "Ako ste vo všeobecnosti spokojní so svojím životom?" Respondenti mohli zakrúžkovať jednu z odpovedí na škále 1 - som veľmi nespokojný až po 5 - som veľmi spokojný. Na tej istej škále mali ohodnotiť aj spokojnosť so svojou prácou. Okrem toho sa prieskum pýtal aj na jednotlivé "zložky" šťastia, ako miesto bydliska (mesto alebo dedina), koníčky, priatelia, rodinný život a fyzické zdravie. V týchto prípadoch siahala hodnotiaca škále od 1 - veľmi nespokojný až po 7 - veľmi spokojný. Pretože sa prieskum uskutočnil s odstupom devätnástich rokov, z pôvodných vyše 30-tisíc kontaktov v databáze prišlo len asi 12-tisíc odpovedí, čo však v každom prípade predstavuje veľmi dobrú vzorku. Aké boli výsledky?
Celková spokojnosť
Celkovú spokojnosť Američanov so životom charakterizuje graf 1. Respondenti boli rozdelení do desiatich kategórií podľa výšky ročného príjmu svojej domácnosti (vrátane príjmu manželiek a pracujúcich detí). Príjmové kategórie boli stanovené podľa výsledkov zo sčítania ľudu (ako stredy príjmových intervalov) a siahali od neuveriteľne nízkych 500 dolárov ročne až po 290-tisíc dolárov. Na grafe vidíme štyri čiary. Najspodnejšia čierna charakterizuje celkovú spokojnosť so životom u ľudí, ktorí v roku 1976 vyhlásili, že mať veľa peňazí je pre nich zásadné. Najvrchnejšia červená čiara charakterizuje pocit životnej spokojnosti u ľudí, ktorým v roku 1976 na finančnom úspechu absolútne nezáležalo. Všimnime si niekoľko zaujímavých vecí:
Úroveň celkovej spokojnosti so životom vo všeobecnosti rástla s výškou príjmu. Kým ľudia s najnižšími príjmami hodnotili na päťbodovej škále svoju spokojnosť so životom známkami v intervale od 2,21 do 3,05, ľudia s príjmom 290-tisíc dolárov ročne hodnotili svoju spokojnosť v intervale 4,56 - 4,59. Záver bol teda jasný a potvrdil zistenia predošlých štúdií - s rastom príjmu v rodine rastie aj pocit celkovej spokojnosti so životom.
Prejavili sa však veľké rozdiely medzi jednotlivými príjmovými skupinami. V najnižšej príjmovej skupine sa mali najhoršie práve tí ľudia, ktorí význam peňazí pre svoj život deklarovali v roku 1976 ako zásadný. To, že sa im tento (pre nich dôležitý) cieľ nepodarilo naplniť, sa zrejme podpísalo na celkovom rozčarovaní. Títo ľudia hodnotili svoju celkovú spokojnosť so životom najnižšie, iba na úrovni 2,21. Naproti tomu ľudia, ktorí považovali finančný úspech za bezvýznamný pre svoj život, taktiež neprekypovali šťastím, ale ich celková miera spokojnosti so životom bola podstatne vyššia, na úrovni 3,05. Čím vyšší bol príjem, tým menej sa prejavili rozdiely celkovej spokojnosti so životom v závislosti od životných cieľov. V úplne najvyššej príjmovej kategórii boli so svojím životom veľmi spokojní prakticky všetci, bez ohľadu na to, či považovali finančné ciele v živote za dôležité alebo nie.
Túžba po peniazoch teda prináša človeku sklamania najmä vtedy, ak sa nenaplní a idealisti znášajú chudobu omnoho ľahšie ako chamtiví (no neschopní) materialisti. Na opačnom konci rebríčka platí, že bohatstvo neprekážalo nikomu.
Práca a priateľstvo
Celkový pocit spokojnosti so životom sa skladá z viacerých vecí. Respondenti označili ako najdôležitejšiu zložku rodinný život, za ním nasledovala práca, potom miesto bydliska, fyzické zdravie a nakoniec priateľstvo.
Na spokojnosť s prácou mala výška príjmu veľmi podobný vplyv ako na celkovú spokojnosť so životom (graf 2). Ľudia s vyšším príjmom prejavovali viac spokojnosti s prácou ako ľudia s nízkym príjmom. Čo bolo odlišné, bol rozptyl medzi jednotlivými kategóriami ľudí. Ľudia túžiaci po peniazoch sa v spokojnosti s prácou len málo odlišovali od tých, čo po peniazoch netúžili. To zároveň naznačovalo, že negatívne dosahy túžby po finančnom úspechu sa skôr prejavujú na iných zložkách celkového pocitu šťastia. Zvlášť postihnuté boli zložky ako rodinný život a priateľstvo.
Vplyv príjmu a túžby po finančnom úspechu na rozvoj kontaktov s priateľmi naznačuje graf 3. Aj tu vo všeobecnosti platilo, že ľudia s vyššími príjmami mali silnejšie priateľské zväzky s ostatnými ľuďmi ako ľudia s nízkymi príjmami. Výnimkou bola len kategória ľudí, ktorých peniaze vôbec nezaujímali. Ešte zaujímavejší bol veľký rozptyl hodnôt. Ľudia s najnižším príjmom, no túžiaci po peniazoch označovali svoju spokojnosť s priateľstvom na sedembodovej škále známkou 4,48. Ľudia s podobnou finančnou situáciou, no idealisticky zameraní hodnotili kvalitu svojich priateľských zväzkov známkou 5,63, najvyššie zo všetkých. Kahneman so svojimi kolegami poznamenáva, že vysoký príjem dokáže zmazať rozdiely v kvalite priateľstva, ktoré sú podmienené snahou o finančný úspech. Bohatí sa cítia sebaistejšie a nemusia toľko závidieť. Napriek tomu majú o niečo menej kvalitné priateľské zväzky ako čistí idealisti.
Bola však jedna oblasť spokojnosti so životom, kde bohatstvo nedokázalo zmazať rozdiely vyplývajúce z túžby po finančnom úspechu. Tou oblasťou bol rodinný život. Z prieskumu vyplynulo, že snaha mať čo najviac peňazí bola vždy negatívne korelovaná s rodinným šťastím a bolo jedno, či dotyčná osoba mala vysoký alebo nízky príjem. Šťastie v rodine sa za peniaze kúpiť nedalo. Ešte raz treba zdôrazniť, že to neznamená, že by bohatí ľudia mali menej šťastné rodiny ako tí chudobní. Nešťastný rodinný život mali tí, ktorí považovali peniaze za zásadný životný cieľ.
Ako ukázal Kahnemanov výskum, peniaze netreba ani fetišizovať ani démonizovať. Málokto sa bez nich zaobíde a ľudia s dobrým zárobkom majú väčší nárok na pocit životného šťastia, ako tí chudobní. Ale honba za finančným úspechom, ako zásadným životným cieľom prináša pre pocit spokojnosti so životom aj veľa negatív a to najmä pre rodinný život a priateľstvo.
| Celková spokojnosť so životom | ||||
|
Priemerný ročný príjem domácnosti (v tis. USD) |
Mať veľa peňazí je pre mňa bezvýznamné |
Mať veľa peňazí je pre mňa málo významné |
Mať veľa peňazí je pre mňa veľmi významné |
Mať veľa peňazí je pre mňa zásadné |
| 0,5 | 3,05 | 2,77 | 2,49 | 2,21 |
| 5,5 | 3,62 | 3,45 | 3,28 | 3,11 |
| 15 | 3,86 | 3,73 | 3,61 | 3,48 |
| 25 | 3,98 | 3,88 | 3,78 | 3,67 |
| 40 | 4,09 | 4,01 | 3,93 | 3,85 |
| 62,5 | 4,2 | 4,14 | 4,08 | 4,02 |
| 87,5 | 4,28 | 4,23 | 4,19 | 4,14 |
| 125 | 4,36 | 4,33 | 4,31 | 4,28 |
| 175 | 4,44 | 4,43 | 4,42 | 4,4 |
| 290 | 4,56 | 4,57 | 4,59 | 4,59 |
| Spokojnosť s priateľstvom | ||||
|
Priemerný ročný príjem domácnosti (v tis. USD) |
Mať veľa peňazí je pre mňa bezvýznamné |
Mať veľa peňazí je pre mňa málo významné |
Mať veľa peňazí je pre mňa veľmi významné |
Mať veľa peňazí je pre mňa zásadné |
| 0,5 | 5,63 | 5,25 | 4,87 | 4,48 |
| 5,5 | 5,57 | 5,34 | 5,12 | 4,89 |
| 15 | 5,54 | 5,38 | 5,22 | 5,06 |
| 25 | 5,53 | 5,4 | 5,28 | 5,15 |
| 40 | 5,52 | 5,42 | 5,32 | 5,23 |
| 62,5 | 5,5 | 5,44 | 5,37 | 5,3 |
| 87,5 | 5,5 | 5,45 | 5,41 | 5,36 |
| 125 | 5,49 | 5,47 | 5,44 | 5,42 |
| 175 | 5,48 | 5,48 | 5,48 | 5,48 |
| 290 | 5,46 | 5,5 | 5,53 | 5,57 |
| Spokojnosť s prácou | ||||
|
Priemerný ročný osobný príjem (v tis. USD) |
Mať veľa peňazí je pre mňa bezvýznamné |
Mať veľa peňazí je pre mňa málo významné |
Mať veľa peňazí je pre mňa veľmi významné |
Mať veľa peňazí je pre mňa zásadné |
| 5,5 | 3,87 | 3,73 | 3,6 | 3,46 |
| 15 | 4,06 | 3,96 | 3,87 | 3,78 |
| 25 | 4,15 | 4,08 | 4,01 | 3,94 |
| 40 | 4,24 | 4,19 | 4,14 | 4,09 |
| 62,5 | 4,33 | 4,29 | 4,26 | 4,23 |
| 87,5 | 4,39 | 4,37 | 4,35 | 4,33 |
| 125 | 4,46 | 4,45 | 4,45 | 4,44 |
| 175 | 4,52 | 4,53 | 4,54 | 4,55 |
| 265 | 4,62 | 4,65 | 4,68 | 4,71 |