StoryEditor

Sme po kríze. Zažívame dobré časy

08.01.2018, 23:00
Slovensko si svoju pozíciu v EÚ určite posilnilo, hovorí Dušan Chrenek, bývalý šéf zastúpenia Európskej komisie u nás.

Na čelo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku ste sa postavili začiatkom roka 2012. Posilnili sme si v priebehu týchto šiestich rokov svoje miesto v Únii?
Slovensko si svoju pozíciu určite posilnilo. Už aj tým, že úspešne zvládlo predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhej polovici roka 2016. Toto obdobie bolo naozaj veľmi úspešné. Podarilo sa počas neho odštartovať proces reforiem Únie a diskusiu o jej budúcnosti, ktorá najviac prebiehala vlani. Prijali sa mnohé veci a viaceré ďalšie návrhy sú na stole. V tomto smere bude zrejme rozhodujúci rok 2018.

Ktoré najťažšie výzvy poznamenali obdobie vášho pôsobenia na tomto poste?
Toto obdobie bolo pre Európsku úniu skutočne ťažké. EÚ prechádzala viacerými krízami. Tá prvá bola finančná, hospodárska a dlhová. Išlo teda aj o krízu eura, ktorá ohrozovala spoločnú menu a fungovanie eurozóny vôbec. Európskej únii sa podarilo prijať viacero opatrení a nástrojov na to, aby vyriešila tieto ťažkosti. Dnes je už na tom ekonomicky veľmi dobre. Rastú všetky členské krajiny. Európa teraz rastie dokonca rýchlejšie ako Spojené štáty. Priemer rastu EÚ dosahuje 2,3 percenta HDP, čo je skutočne slušný výkon. Slovensko rastie ešte rýchlejšie, tempom 3,3 percenta HDP.

Samotný rast ešte nemusí byť jednoznačným dôkazom, že máme všetky problémy za sebou...
Samozrejme, dôležité je, že nám klesá nezamestnanosť. Teraz ju máme oveľa nižšiu než v krízových časoch. Zároveň je u nás rekordná zamestnanosť. V celej Európskej únii teraz pracuje viac ako 235 miliónov ľudí. Veľmi dobré je tiež to, že aj deficity verejných financií sa podarilo dostať pod kontrolu. V špičke krízy sa priemer deficitov pohyboval okolo úrovne 6,5 percenta HDP, dnes sa nachádza v blízkosti jedného percenta. Začínajú klesať už aj verejné dlhy. V tomto smere máme teraz v Európskej únii naozaj dobré časy.

Kríza eura však nebola jedinou. Akými problémami ste sa ešte museli zaoberať?
Tá druhá hlavná kríza sa týkala utečencov. V špičke vtedy do Európy prichádzalo v niektorých mesiacoch viac ako stotisíc migrantov. Za rok to bolo dohromady viac ako milión ľudí. Bolo to teda naozaj veľmi ťažké obdobie. A tým, že členské krajiny sa nezhodli na niektorých riešeniach, vzniklo aj väčšie napätie v Európskej únii. Avšak hoci v tejto oblasti je ešte stále čo naprávať, aj tu sa veľa vecí pohlo dopredu. A to i počas slovenského predsedníctva.

Tvrdíte, že veci sa pohli dopredu. Európska komisia pritom podala žalobu na našich susedov vo Vyšehradskej štvorke za ich postoj k prijímaniu migrantov...
To áno, ale napätie v Európe sa nepochybne zmiernilo. Spustilo sa fungovanie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Veľmi pomohla najmä dohoda s Tureckom. Keď v októbri 2015 prichádzalo do Európskej únie, obzvlášť do Grécka, desaťtisíc utečencov denne, dnes sú to len desiatky, maximálne stovky ľudí. Pokles dosiahol 96 percent. Situácia sa zlepšila už aj v Taliansku.

Čo hovoríte na presadzovanie mechanizmu kvót či ďalšie opatrenia, ktoré Brusel prijíma v snahe vyriešiť migračnú krízu?
Migrácia tu bola, je a bude. Preto musí mať aj Európska únia lepšie nástroje na to, aby vedela čeliť i takýmto veľkým náporom mimo jej územia. V tejto oblasti je naozaj ešte veľa čo robiť.

Mnohé kroky Bruselu sa stretli s nepochopením obyvateľov Slovenska či ďalších krajín. Slováci odmietali napríklad prijímanie migrantov či pomoc Grécku. Nemáte pocit, že sa týmito spormi otupil vzťah ľudí voči Únii?
Je pravda, že popri spomínanom ohrození eura a Schengenského priestoru sme zažili ešte aj krízu dôvery. Znížilo sa pozitívne vnímanie Európskej únie a výrazne poklesla dôvera voči nej. Som rád, že práve v tejto oblasti sa situácia zlepšuje. Nielen u nás, ale v celej Európskej únii. A to platí, najmä čo sa týka eura. Tá podpora je teraz naozaj mimoriadne vysoká. V mnohých krajinách vrátane Slovenska dosahuje viac ako 80 percent. Boli to náročné roky, ale Európska únia ich zvládla a ja som presvedčený, že aj zastúpenie Európskej komisie v tomto smere pomohlo.

Čím konkrétne ste v tomto procese pomohli?
Prispeli sme napríklad k tomu, aby ľudia na Slovensku vedeli, čo robí Európska komisia pre to, aby sme spoločne zvládli krízové situácie. Možno len tak na vykreslenie, čo konkrétne robí zastúpenie Európskej komisie. Ja považujem za najdôležitejšie tri hlavné úlohy. Tou prvou je zabezpečiť, aby existovala dobrá spolupráca medzi slovenskými inštitúciami a Európskou komisiou. Teda aby to naozaj dobre fungovalo, dokázal...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-11-22 12:39:34 - Feat.: - Title: Srbsko je pripravené vstúpiť do EÚ, prekážkou je dvojaký meter, vyhlásil Fico v štátnej srbskej televízii 02 - Modified: 2024-11-21 23:00:00 - Feat.: - Title: Šéf indonézskeho turizmu pre HN: Novú metropolu staviame v džungli. Neďaleko mesta uvidíte orangutany i prales 03 - Modified: 2024-11-21 18:29:36 - Feat.: - Title: Blanár našiel nového konzula v Európe a teraz mieri do Južnej Ameriky. Diplomatické úsilie ničí transakčná daň 04 - Modified: 2024-11-21 16:00:17 - Feat.: - Title: Dôvera spotrebiteľov v eurozóne aj v EÚ v novembri klesla 05 - Modified: 2024-11-21 15:12:36 - Feat.: - Title: EÚ musí počkať na prvé kroky Trumpovej vlády, až tak prijímať opatrenia, tvrdí tajomník rezortu hospodárstva
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 19:14