Mimovládne organizácie s Ministerstvom životného prostredia SR likvidujú nádej Slovenska, že Bratislava bude cez Martin a Ružomberok spojená diaľnicou D1/E50 hlavnými európskymi koridormi E75 a E50 do roku 2023. Pre TASR to v súvislosti s úsekom diaľnice Turany – Hubová uviedol riaditeľ Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Žiline Ján Mišura.
„To je výsledok rozhodnutia ministerstva. Zamietlo rozklady subjektov, ktoré protestovali proti predraženému variantu s tunelom Korbeľka. Keď vezmeme hodnotu za peniaze, všetky povrchové varianty bez tunela Korbeľka sú lacnejšie investične, na prevádzku a údržbu a boli by rýchlejšie postavané. Zároveň by sa využili finančné prostriedky vo výške asi 40 miliónov eur, ktoré boli vynaložené štátom na výkupy pozemkov a prípravné práce v rokoch 2009 a 2010,“ priblížil Mišura.
SOPK Žilina je podľa neho za modifikované povrchové varianty mimo zosuvu s tunelom Havran bez tunela Korbeľka, ktoré Európska komisia schválila, pretože splnili environmentálne požiadavky.
„Analytik INECO uvádza, že Turany - Hubová s Korbeľkou je ťažký úsek, kde môže dôjsť ku komplikáciám a to by stavbu mohlo ešte predražiť. SOPK Žilina to potvrdzuje a uviedla konkrétne v námietkach pred rokmi a v rozklade pre ministerstvá, že úsek s Korbeľkou je drahší minimálne investične o 100 miliónov eur, na prevádzku je taktiež drahší o 70 percent ako povrchové varianty,“ doplnil.
Podľa hovorcu Ministerstva životného prostredia SR Tomáša Ferenčáka sa ministerstvo nemôže vyjadrovať k rozhodnutiu komisie. Rozhodnutie ešte nebolo preukázateľne doručené všetkým účastníkom, teda nie je právoplatné. Rezort podľa neho nenavrhuje trasy, ale posudzuje vplyv na životné prostredie navrhnutých variantov.
„Napriek tomu rezort môže zopakovať informácie, ktoré sú zverejnené a dostupné v rámci prvostupňového rozhodnutia. V prospech podzemného variantu hovorí viacero aspektov. Predovšetkým ohľad na bezpečnosť obyvateľov. Podzemný variant totiž významnou mierou znižuje riziko zosuvov v danej oblasti. Zároveň šetrí palivo a predstavuje nižšiu imisnú zaťaž v obciach. Z hľadiska ochrany prírody povrchový variant predstavuje výrazne vyššiu záťaž. Diaľnica by zasiahla celkovo šesť vzácnych chránených území európskeho významu. Tunelový variant sa im vyhne. Zároveň cez toto územie migrujú chránené živočíchy ako rys alebo medveď,“ uviedol Ferenčák.
Ako dodal, ministerstvo životného prostredia je ministerstvom otvorených dverí. V žiadnom prípade by neuprelo žiadnemu subjektu právo zapájať sa do procesov či ich komentovať.
„Na druhej strane by bolo potrebné, aby tieto subjekty prevzali zodpovednosť voči verejnosti. A to za skutočnosť, že sa reálny termín výstavby diaľnice medzi Bratislavou a Košicami v minulosti neustále posúval,“ uzavrel hovorca envirorezortu.