Okresný súd Košice I. vyhlásil konkurz na košickú poisťovňu Rapid life. Uznesenie vydal v pondelok 29. januára, klienti majú teraz 45 dní na to, aby prihlásili svoje pohľadávky, lehota však začne plynúť až v utorok. Ak sa nestihnú prihlásiť, nebudú mať zastúpenie vo veriteľskom výbore. (Článok bol aktualizovaný 29. 1. 2018)
Čo konkurz znamená pre klientov a aké kroky ich teraz čakajú? HN prinášajú odpovede na najdôležitejšie otázky.
1. Prečo je konkurz vyhlásený až teraz?
Vyhláseniu konkurzu predchádzalo zavedenie nútenej správy v júni minulého roka. Národná banka Slovenska k nemu pristúpila pre „závažne a opakovane ohrozuje práva klientov na výplatu plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv.“ Situáciu urýchlil aj list vedenia poisťovne premiérovi, v ktorom manažéri tvrdili, že sú v stave nedostatku likvidity.
Nútená správkyňa získala právomoci manažmentu, nechala vykonať audit a zhromaždila podklady pre trestné oznámenie. V novembri vydal regulátor predbežný súhlas a nútená správkyňa podala samotný návrh, ten mal vyše 15-tisíc strán - každý klient mal vytvorenú vlastnú zložku. Súd v decembri vyzval na opravu formálnych nedostatkov. Po ich doplnení návrh akceptoval.
2. Čo majú urobiť klienti?
Svoje pohľadávky si musia uplatniť v konkurze a to do 45 dní, v tomto prípade do 15. marca 2018, aby mohli mať zastúpenie vo veriteľskom výbore. Je pritom jedno, či je nárokom existujúca poistná zmluva alebo už napríklad právoplatný rozsudok, v ktorom súd prikazuje poisťovni vyplatiť odmietnuté poistné plnenie. Prihlásiť treba všetko. Aj pohľadávky z otvorených súdnych sporov.
Ako informovala Národná banka Slovenska, pohľadávka sa v konkurze uplatňuje prihláškou, ktorá musí byť doručená na predpísanom tlačive v jednom rovnopise správcovi: JUDr. Dana Husťáková, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice a v jednom rovnopise na príslušnom súde: Okresný súd Košice I, Štúrova 29, 041 60 Košice k spisovej značke 31K/28/2017. K prihláške je potrebné pripojiť dokumentáciu preukazujúcu prihlásenú pohľadávku, napríklad poistnú zmluvu, poistku, alebo súdny rozsudok.
NBS tiež upozorňuje, že podľa zákona, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, nemožno opraviť ani doplniť. Nesprávne alebo neúplne vyplnená prihláška pohľadávky finančného spotrebiteľa teda môže viesť k jej neuspokojeniu.
3. Kto rozhoduje v konkurze?
Dňom vyhlásenia konkurzu sa končí nútená správa. Speňažovanie majetku bude teraz riadiť konkurzný správca, ktorého súd pridelí na základe náhodného výberu. Právo vybrať si vlastného správcu však následne má aj schôdza veriteľov.
Každý veriteľ má vo výbore hlas zodpovedajúci jeho podielu na celkových pohľadávkach.
4. Kto môže zastupovať klienta v konkurze?
Klient sa môže zastupovať sám, alebo môže využiť služby advokáta či občianskeho združenia. Vďaka odbornému zastúpeniu sa spotrebiteľ môže vyhnúť napríklad chybe pri vypĺňaní prihlášky, ktorá musí byť na predpísanom tlačive. Klientov dlhodobo zastupuje Spotrebiteľské Centrum Miroslav Antoňaka.
Sú tu však aj organizácie blízke bývalému vedeniu a majiteľom. Ide napríklad o Združenie klientov Rapid life poškodených Národnou bankou Slovenska či agentúru Naše investície. Ak sa im podarí získať splnomocnenie od klientov, mohli by ovplyvniť vývoj v konkurze vo svoj prospech.
5. Aký majetok má poisťovňa?
Podľa nútenej správkyne Ireny Sopkovej pre agentúru TASR je poškodených 14 730 fyzických osôb a okolo 50 právnických osôb. Ich nároky predstavujú 26 miliónov eur. Na druhej strane majetok spoločnosti „je nepatrný“. Hoci to znie smutne, je možné, že namiesto tisícových nárokov dostanú poistenci iba pár eur.
6. Je šanca získať ďalšie peniaze?
Vedenie poisťovne previedlo ešte v roku 2016 svoje sídlo na blízku firmu AB Real, ktorej štatutárom je bývalý predseda predstavenstva Rapidu. Nútená správkyňa prevod budovy rozporuje. Ak súd rozhodne o jej navrátení do majetku poisťovne, peniaze získajú klienti. Hodnota budovy je však odhadom tri milióny eur, čo na odškodnenie stačiť nebude.
Vlani tiež došlo k prevodu troch sporných pohľadávok voči štátu, tiež na AB Real. Firma ich mala získať za symbolické euro. V jednom zo sporov si Rapid nárokuje 32 miliónov eur + úroky od štátu v zastúpení Národnou bankou Slovenska. Škoda mala vzniknúť pre nesprávny úradný postup. V prípade síce existuje takzvaný medzitýmny rozsudok, ten však hovorí, že o samotnej škody bude rozhodnuté neskôr.
Aby mohli klienti získať tieto peniaze, je potrebné, aby sa pohľadávka vrátila do majetku poisťovne – aj v tomto prípade správkyňa rozporovala predaj. Druhým dôležitým krokom je, aby súd právoplatne uznal výšku škody.
7. Existujú alternatívne spôsoby odškodnenia klientov?
Na rozdiel od bánk neexistuje v prípade poisťovní garančná schéma. Poisťovne však platia dva odvody. Prvý je osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Aktuálne je sadzba stanovená ako 0,00726 násobok hospodárskeho výsledku z regulovaných činností. Zároveň odvádzajú sedem percent z predpísaného neživotného poistenia, túto povinnosť má najnovšie nahradiť daň.
Štát si síce vypýtal peniaze navyše, ale nestanovil si povinnosť odškodniť v prípade podobného problému klientov. Ak by politici chceli odškodniť poškodených, budú musieť pristúpiť k neštandardnému kroku, meniť zákony a nájsť zdroj, z ktorého budú odškodňovať.
8. V čom je prípad iný od krachu nebankoviek?
Zjednodušene povedané, Horinzont, BMG a podobné pyramídové hry boli niečo ako „nákup na blšáku bez bločka“. Ľudia išli do rizika. A to buď zámerne alebo z nevedomosti. Dlhé roky však dostávali vyššie zhodnotenie ako v tom čase platili banky. Ak by sa neulakomili na vyššie úročenie, ale ostali v banke, o peniaze by neprišli. Aj preto odmietajú mnohí politici hovoriť o odškodnení. Išlo by o podporu morálneho hazardu.
Naopak, v prípade poisťovni ide o výrazne regulovaný segment. Štát poistenie niekoľko rokov daňovo podporoval, aktuálne si od poisťovní pýta odvody navyše, nemôže sa tak tváriť, že ide o podnikanie na okraji zákona, ako to bolo pri nebankovkách. Rapid skrachoval aj napriek tomu, že zákon o poisťovníctve má 181 strán, eurosmernica s príznačným názvom Solventnosť II ďalších 155.
9. Čo sa s poisťovňou stalo?
Pri vzniku poisťovne v 90. rokoch vtedajší regulátor odobril poisťovni stanovenú výšku poistného. V roku 2007 si už nový regulátor všimol, že poistné je vypočítané nesprávne a nariadil poisťovni nápravu. Podobný problém sa podľa informácií HN netýkal len Rapidu, ďalšie poisťovne však technické rezervy v tichosti dorovnali zo svojho.
Rapid mal záujem preniesť zvýšené náklady na klientov, svojvoľne však cenu poistného pri existujúcich zmluvách zvyšovať nemohol. Skúšal to však rôznymi spôsobmi. Ak klienti nesúhlasili, odmietol im vyplatiť poistné a na súde argumentoval, že klienti sa obohatili, keďže platili nižšie poistné, ako mali. Súd však v mnohých prípadoch dal za pravdu poistencom.
Klientov, ktorí so zmenou súhlasili, najskôr v Košiciach vyplácali, neskôr už peniaze neposielali ani im. Práve za odobrenie nesprávnej výšky poistného si poisťovňa pýta náhradu škody za nesprávny úradný postup.
10. Čo by bolo s poisťovňou bez nútenej správy?
Poisťovňa by bola na trhu len do konca tohto roka. Sama si totiž zvolila špeciálny režim. V zmysle zákona od 1. januára 2016 prestala uzatvárať nové zmluvy a zaviazala sa ukončiť svoju činnosť do 1. januára 2019. Nemala by však dosť peňazí na vyplatenie klientov.
11. Bude niekto za krach trestne zodpovedný?
V prípade padlo viacero trestných oznámení, napríklad za porušenie povinností pri správe cudzieho majetku, keďže manažment spravoval peniaze klientov. Trestné oznámenia však podával aj bývalý manažment, ktorý sa tiež pokúšal spochybniť zavedenie nútenej správy.