Či je Slovensko dostatočne atraktívne pre zahraničné firmy, nie je jednoznačné. Podľa štúdie spoločnosti Ernst & Young by svetoví manažéri a investori pri rozhodovaní, kam premiestni, či rozšíriť svoj podnik, uprednostnili skôr okolité krajiny. Až potom rátajú so Slovenskom. Ekonóm SAV Peter Staněk to pokladá za logické. "Lacná pracovná sila má veľkú váhu, ale nie priveľkú," tvrdí. Podľa neho investorov láka do susedných krajín práve spolupráca štátu vo výskume, ako je to v Česku. Alebo vyspelejšia logistika, napríklad v Poľsku.
Minulý rok bolo Slovensko spomedzi 15 európskych krajín dvanástou najatraktívnejšou oblasťou pre zahraničné investície. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Fehérovej to nie je zlý výsledok: "Atraktivita Slovenska v očiach zahraničných investorov stúpa. Kým v roku 2003 z investícií ohlásených v Európe smerovalo na Slovensko 1,2 percenta, v minulom roku to boli skoro tri percentá." Podľa nej je to úspech. A to hlavne preto, že ide o absolútne číslo a ekonomiky, ktoré sa umiestnili pred Slovenskom, sú väčšie počtom obyvateľov a okrem Belgicka aj rozlohou.
Dvanásta priečka je dobrá
Tento rok sa na Slovensko chystá viac investorov. Podľa Fehérovej sú vyhliadky Slovenska pre prichádzajúcich zahraničných investorov priaznivé. Vychádza z faktu, že Slovensko je šiestou najčastejšie spomínanou krajinou, o ktorej investori uvažujú v súvislosti s umiestnením nových projektov. "Pred nami sa síce umiestnili zvyšné krajiny V4 spolu s Ruskom a Nemeckom. Pokiaľ by sa však zobrala relatívna mierka, ktorá by brala do úvahy aj veľkosť trhu, Slovensko by bolo na tom ešte lepšie," vysvetľuje.
Slovensko posúva postupne dopredu výhodný daňový systém. "Z hľadiska zdanenia právnických osôb je Slovensko treťou najobľúbenejšou lokalitou. Podľa nášho názoru k tomu prispela nielen samotná výška dane z príjmu a nulová daň z dividend, ale aj zjednodušenie daňového systému, ktoré so sebou priniesla daňová reforma," konštatuje Fehérová.
Skepsa voči prieskumu
Ekonomický poradca ministra financií Martin Bruncko sa k podobným analýzam stavia skepticky. "Britský inštitút minulý týždeň zverejnil úplne iné výsledky. Slovensko a Litva z neho vyšli ako najatraktívnejšie krajiny na investovanie," tvrdí. Na porovnanie pridáva ďalší prieskum, ktorý robila tento rok slovensko-nemecká obchodná komora. Tá sa pýtala investorov etablovaných v regióne. Slovensko bolo podľa nich najatraktívnejšie. Až potom s výrazným odstupom označili Česko, Maďarsko a Poľsko. "Otázkou teda ostáva, ktoré analýzy sú relevantnejšie," pýta sa Bruncko.
Podobne uvažuje aj hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. "Nevýhodou takýchto prieskumov je, že rebríčky väčšinou penalizujú malé krajiny. Pri otázkach typu, kde chcete investovať, je prirodzené, že investori viac investujú vo väčšej krajine ako v menšej," konštatuje. Vysvetľuje to tým, že väčšie krajiny sú automaticky známejšie pre manažérov. "Tak si vysvetľujem napríklad dobré postavenie Poľska a, naopak, horšiu pozíciu Slovenska. Takéto odpovede by sa mali prepočítať na veľkosť krajiny," dodáva Tóth.
Iný pohľad na atraktivitu Slovenska
Podľa štúdie britského Centre for Economic and Business Research sú Litva a Slovensko pre zahraničných investorov dvaja najatraktívnejší členovia Európskej únie. Spoločnosť porovnávala 223 regiónov v únii z hľadiska výhod, ktoré môžu poskytnúť podnikateľom. Za plus regiónov sa považovalo tempo ich hospodárskeho rozvoja a možnosť poskytnúť im prostriedky z rozvojových fondov únie. Významným faktorom bola aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva a jeho odborná príprava. Za prvou dvojicou sa umiestnili Lotyšsko, Maďarsko, Česká republika, Írsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Dánsko, Luxembursko, Španielsko, Veľká Británia, Cyprus, Grécko, Fínsko, Švédsko, Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Portugalsko, Taliansko a Malta. (TASR)
| Top 10 najatraktívnejších krajín sveta pre investície r. 2005 (%) | |
| Čína | 52 |
| USA | 39 |
| India | 18 |
| Poľsko | 17 |
| Nemecko | 16,5 |
| Veľká Británia | 13 |
| Česko | 10 |
| Francúzsko | 8 |
| Rusko | 7 |
| Maďarsko | 6 |
| Rebríček za rok 2004 (%) | |
| Čína | 37 |
| USA | 30 |
| Nemecko | 19 |
| Veľká Británia | 16 |
| Hodnotenie daní pre firmy (daň z príjmu PO) 2005 (v %) | |
| Veľká Británia | 17 |
| Írsko | 15 |
| Poľsko | 5 |
| Švajčiarsko | 5 |
| Slovensko | 5 |
| Porovnanie s rokom 2004 (v %) | |
| Veľká Británia | 25 |
| Írsko | 9 |
| Nemecko | 8 |
| Najčastejšie uvádzané dôvody pre presídlenie (%) | |
| Úspora nákladov | 69 |
| Nové trhy | 40 |
| Zvyšovanie podielu na trhu (už etablovaní) | 37 |
| Výhoda alebo rozdiely v politickom/právnom systéme | 8 |
| Nadobudnutie dohľadu | 7 |
| Risk (rozšírenie) | 6 |
| Obchádzanie obchodných bariér | 2 |
| Neuvedený dôvod | 2 |
| Iné | 1 |
| Sektory, ktorých sa dotkne presídľovanie v najbližších troch rokoch | |
| Ťažký priemysel | 34 |
| Automobilový priemysel | 31 |
| Potravinársky a textilný priemysel | 28 |
| Chemický priemysel | 18 |
| Hi-tech vybavenie | 16 |
| Telekomunikáčná infraštruktúra a vybavenie | 13 |
| Telekomunikačný servis | 10 |
| Hi-tech servis | 10 |
| Bankovníctvo, financie, poisťovníctvo | 8 |
| Doprava | 7 |
| Energie a životné prostredie | 7 |
| Farmaceutický priemysel | 7 |
| Biznis to biznis servis | 6 |
| Turizmus a voľný čas | 5 |
| Marketing | 3 |
| Nehnuteľnosti/výstavba | 3 |
| Média a vydavateľstvá | 2 |
| Iné | 2 |
| Top 10 európskych krajín, ktoré vytvorili najviac pracovných miest r. 2004 | ||||
| Krajina |
Počet vytvorených miest |
Umiestnenie |
Počet vytvorených miest v projektoch |
Umiestnenie cez projekty |
| Veľká Británia | 30 535 | 1 | 63 | 9 |
| Poľsko | 22 546 | 2 | 235 | 4 |
| Francúzsko | 21 858 | 3 | 51 | 10 |
| Slovensko | 18 180 | 4 | 289 | 3 |
| Maďarsko | 16 828 | 5 | 227 | 5 |
| Česko | 15 155 | 6 | 183 | 6 |
| Rumunsko | 13 760 | 7 | 362 | 2 |
| Španielsko | 13 745 | 8 | 181 | 7 |
| Nemecko | 11 934 | 9 | 109 | 8 |
| Turecko | 8 599 | 10 | 409 | 1 |
| Top 15 najatraktívnejších európskych krajín (2003 - 2004) | ||||
|
Podiel na trhu r. 2003 (%) |
Priame zahtraničné investície v r. 2004 |
Podiel na trhu v r. 2004 (%) |
Vývoj podielu na trhu 2003/2004 | |
| Veľká Británia | 23,5 | 563 | 19,5 | -17 |
| Francúzsko | 16,2 | 490 | 17,0 | 5 |
| Nemecko | 5,7 | 164 | 5,7 | -1 |
| Poľsko | 2,4 | 148 | 5,1 | 115 |
| Maďarsko | 4,4 | 139 | 4,8 | 9 |
| Španielsko | 6,2 | 121 | 4,2 | -32 |
| Rusko | 5,6 | 116 | 4,0 | -29 |
| Česko | 4,7 | 112 | 3,9 | -17 |
| Belgicko | 3,9 | 107 | 3,7 | -6 |
| Švédsko | 3,8 | 97 | 3,4 | -12 |
| Rumunsko | 1,0 | 91 | 3,2 | 205 |
| Slovensko | 1,2 | 83 | 2,9 | 131 |
| Írsko | 2,4 | 76 | 2,6 | 11 |
| Dánsko | 2,3 | 70 | 2,4 | 6 |
| Bulharsko | 1,5 | 64 | 2,2 | 48 |
| Predpokladaná destinácia pre nové investície alebo rozšírenie projektov v Európe (%) | |
| Poľsko | 16 |
| Rusko | 10 |
| Nemecko | 7 |
| Maďarsko | 6 |
| Česko | 6 |
| Slovensko | 4 |
| Veľká Británia | 4 |
| Španielsko | 4 |
| Francúzsko | 4 |
| Rumunsko | 4 |
| Belgicko | 2 |
| Iní | 2 |
| Taliansko | 1 |
| Švajčiarsko | 1 |
| Chorvátsko | 1 |
| Holandsko | 1 |
| Ukrajina | 1 |
| Rakúsko | 1 |
| Bulharsko | 1 |
| Nórsko | 1 |
| Turecko | 1 |
| Albánsko | 1 |
| Írsko | 1 |
| Litva | 1 |
| Portugalsko | 1 |
| vypracované na základe odpovedí 368 rspondentov, ktorí deklarovali záujem investovať alebo expandovať s projektmi v Európe | |

