Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu rástla slovenská ekonomika v prvom kvartáli tohto roka medziročne o 3,6 percenta, čo predstavuje zrýchlenie oproti 3,5-percentnému rastu z posledných troch mesiacoch roka 2017.
Rast si po sezónnom očistení na medzikvartálnej báze udržal 0,9-percentné tempo. Zamestnanosť si v uplynulom kvartáli tiež udržala dynamiku rastu na 2,2-percentej medziročnej úrovni, no medzikvartálne spomalila rast na 0,4 percenta z 0,5-percentnej dynamiky na konci minulého roka.
Hospodársky rast eurozóny aj celej Európskej únie v prvom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom spomalil a predstavoval 0,4 percenta. Vo štvrtom štvrťroku pritom hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny vzrástol o 0,7 percenta a celej EÚ 0,6 percenta. Európsky štatistický úrad Eurostat tak dnes potvrdil svoj skorší rýchly odhad.
V medziročnom porovnaní HDP v 19 krajinách platiacich eurom spomalil na 2,5 percenta z 2,8 percenta v predchádzajúcom štvrťroku. Celá EÚ potom vykázala medziročný rast 2,4 percenta, po 2,7 percentnom zvýšení v posledných troch mesiacoch 2017.
Zloženie rastu HDP
Detailné zloženie rastu HDP bude zverejnené 7. júna, avšak vývoj jeho hlavných zložiek možno odhadnúť z už skôr zverejnených čiastkových dát, píše vo svojej správe J&T Banka na základe dát Štatistického úradu SR.
Hlavným ťahúňom rastu bola spotreba domácností a investičná stabilita. Zahraničný obchod a vláda mali zrejme len malý príspevok k rastu.
Spotreba domácností vstupuje už do piateho rastového roku v rade, keď profituje z rekordne nízkej a ďalej klesajúcej miery nezamestnanosti, z rekordne vysokej miery participácie pracovnej sily, z dynamického rastu miezd, zo silnej spotrebiteľskej dôvery ako aj zo zníženiu sklonu k úsporám. Plusom bolo pretrvávanie prostredia nízkych úrokových sadzieb pri pomerne uvoľnených úverových štandardoch.
Investície by sa mali, po prekvapujúcom veľkom poklese v závere roka, odraziť, čo signalizoval robustný rast dovozov technológií. Navyše všeobecné cyklické oživenie v Európe, keď tempo rastu ekonomiky eurozóny dosahuje dvojnásobok jej potenciálu, praje súkromnej investičnej aktivite. Investičný dopyt by malo podporiť v priebehu roka aj zrýchlenie čerpania eurofondov.
Hoci export tovarov v prvom štvrťroku ostal v blízkosti rekordného záveru roka, najmä vďaka automobilkám, nepredpokladáme, že zahraničný obchod významne pozitívne prispel k rastu HDP. Dôvodom je dvojciferný medziročný rast dovozov investičných tovarov ako aj silných dovozov na krytie spotreby.
Vládny sektor zrejme mierne pozitívne prispieval k rastu HDP, pri pozvoľnom verejných výdajov, keď cítiť pomalú fiškálnu konsolidáciu. Malo by dochádzať aj k opätovnej akcelerácii spolufinancovania eurofondov pri ďalšom raste mzdových taríf a pri rôznych výdavkoch v rámci sociálnych balíčkov.
Priaznivé ekonomické prostredie
Svetová ekonomika by mala v tomto roku zrýchliť tempo rastu na osemročné maximum a ekonomika eurozóny by sa mala udržať tempo rastu na úrovni okolo dekádneho maxima z minulého roka.
V takomto priaznivom prostredí by mala naša ekonomika naďalej svižne rásť- viac ako štvorpercentným tempom. Ťahať by ju mal najmä dvojzáprah domáceho dopytu v podobe spotreby domácností a investícií, dodáva J&T Banka.