Jedenásť mesiacov čakal Čech so slovenským dôchodkom, Jan Bartolčic z Ostravy, na rozhodnutie štátu: bude ďalej poberať slovenský alebo dostane český dôchodok? Je jedným z takmer tritisíc českých dôchodcov, ktorí pracovali v bývalom Československu pre slovenskú firmu a po rozdelení im medzištátna zmluva udelila slovenskú penziu, ktorá je však dnes nižšia ako ta česká. Preto bývalý energetik požiadal o doplatenie rozdielu. Minister práce a sociálnych vecí mu však na konci roka oznámil: Nemôžeme penziu dorovnať, sme v EÚ, a tá má iné paragrafy.
Tvrdosť zákona
Podľa verejného ochrancu práv Otakara Motejla je táto žiadosť jedinou možnosťou, ako odstrániť diskrimináciu vo vyplácaní dôchodkov českým občanom. Štát sa však obáva problémov. Európske právo nič podobné ako takzvané "odstraňovanie tvrdosti" - ako sa tiež nazýva dorovnávanie nižších slovenských dôchodkov, nepozná. "Po vstupe do EÚ sa československá zmluva neaplikuje. Môžu sa použiť iba niektoré body, tento nie," potvrdila hovorkyňa českého ministerstva práce a sociálnych vecí Kateřina Beránková. Hovorca slovenského ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Danko uviedol, že problém je v tom, že paragraf o odstraňovaní tvrdosti zákona nie je v súlade s prístupovou dohodou s Európskou úniou. "Na Slovensku navyše teraz v legislatíve možnosť odstránenia tvrdosti zákona nie je," uviedol Danko s tým, že Slovensko pripravuje návrh, ako celú situáciu riešiť. V materiáli českého ministerstva, ktorý sa zaoberá česko-slovenskou zmluvou upravujúcou vyplácanie dôchodkov, sa píše, že Česko by mohlo byť vystavené kritike z porušovania princípov rovnosti, ktoré platia v EÚ. "Ja som si však o dorovnanie požiadal oveľa skôr ako som vstúpil do únie," namieta Bartolčic. "Kvôli tomu, že úradníci nepracujú, ako by mali, prichádzam o peniaze. Už dnes mi štát dlhuje vyše 30-tisíc korún a keby som si mal vybrať celú sumu, ktorú som už po rozdelení štátu odviedol ja a môj zamestnávateľ do českého dôchodkového fondu, musel by som žiť ešte ďalších 46 rokov," dodal 62-ročný dôchodca, ktorý pomáhal stavať elektrárne napríklad v Číne. "Na Slovensko som bol pred rokmi vyslaný pracovať v rámci takzvaného umiestňovacieho riadenia VÚT Brno. Nevybral som si to dobrovoľne. Politici mali pri rozdelení krajiny ľuďom jasne povedať, čo chcú urobiť a dať im nejaký čas, aby si mohli vybrať - buď zostaneme pracovať ďalej na Slovensku a počítame so slovenským dôchodkom alebo odídeme pracovať do Česka," argumentuje muž, ktorý minulý týždeň podal sťažnosť na činnosť komisie ministra a tiež na samotného ministra Zdeňka Škromacha.
Voľný štatút
Fakt, že minister penzistovi z Ostravy nevyhovel kvôli vstupu do EÚ, totiž mohol spôsobiť štatút komisie, ktorá o tom, či ľuďom priznajú alebo nepriznajú doplatky k dôchodkom, rozhoduje. Neplatia pre ňu žiadne lehoty na vybavovanie žiadostí. Ministerstvo neuviedlo, či sa táto komisia vlani vôbec zišla a žiadosťami sa zaoberala.
StoryEditor
Česi so slovenskou penziou sú Európania, bez doplatku
Jan Bartolčic z Ostravy je jedným z takmer tritisíc českých dôchodcov, ktorí pracovali v bývalom Československu pre slovenskú firmu a po rozdelení im medzištátna zmluva udelila slovenskú penziu, ktorá je však dnes nižšia ako ta česká.