Poľnohospodárstvo vlani so ziskom

Výsledky hospodárenia podnikov poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku v uplynulom roku:
Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2004 zisk 1 573 mil. Sk a hospodársky výsledok sa oproti roku 2003, keď bola dosiahnutá strata (-2 376 mil. Sk), zlepšil o 3 949 mil. Sk. Zvýšil sa aj podiel ziskových podnikov medziročne zo 62,9 % na 84,4 %.

Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2004 zisk 1 573 mil. Sk a hospodársky výsledok sa oproti roku 2003, keď bola dosiahnutá strata (-2 376 mil. Sk), zlepšil o 3 949 mil. Sk. Zvýšil sa aj podiel ziskových podnikov medziročne zo 62,9 % na 84,4 %.
Tendencia vývoja hospodárskeho výsledku, smerujúca k jeho zlepšeniu, bola u právnických aj fyzických osôb.
- Právnické osoby, hospodáriace na 73,6-percentnej výmere poľnohospodárskej pôdy Slovenska a podieľajúce sa 93,8 % na výnosoch, dosiahli na podnik zisk 1 075 tis. Sk a so ziskom skončilo 83 % podnikov.
- Fyzické osoby (samostatne hospodáriaci roľníci), ktoré obhospodarovali 8,1 % poľnohospodárskej pôdy Slovenska, zvýšili hospodársky výsledok (44,3 %) a jeho úroveň na podnik, vrátane osobného dôchodku roľníka, bola 163 tis. Sk a so ziskom skončilo 85,9 % podnikov. Po odpočítaní osobného dôchodku roľníka by jeho úroveň bola podstatne nižšia.

- Kladný hospodársky výsledok bol dosiahnutý pri miernom náraste výnosov (0,8 %) a výraznejšom poklese nákladov (5 %). K jeho pozitívnym vývojovým tendenciám prispel, okrem výraznej úspory nákladov, aj nárast celkových podpôr (22,2 %), čím sa čiastočne kompenzoval pokles tržieb a zvýšil sa podiel bežných podpôr na výnosoch, resp. príjmoch na 13,3 % s vyšším podielom u fyzických (19,4 %) ako právnických osôb (12,9 %). Nezanedbateľný vplyv malo aj zníženie produkcie živočíšnej výroby.

- Produktivita práce vzrástla o 22,4 % s rýchlejšou dynamikou u fyzických osôb (32,2 %), čo možno pri miernom náraste výnosov pripísať najmä poklesu zamestnanosti, ako aj vykonávaniu prác nezamestnaneckou formou. Zadlženosť majetku takmer stagnovala na úrovni minulého roka (36,5 %).

Vývoj produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva
Výkonnosť poľnohospodárstva, meraná hrubou poľnohospodárskou produkciou v stálych cenách roku 2000, sa v roku 2004 zvýšila nielen oproti predchádzajúcemu roku 2003 (1,2 %), ale aj v porovnaní k priemeru rokov 2000 - 2003 (1,6 %), a to pri výraznom náraste rastlinnej (12,9 %) a poklese živočíšnej produkcie (7,2 %). Produkcia v porovnaní s priemerom posledných troch rokov vzrástla pri väčšine rastlinných výrobkov, napr. pšenici (25,3 %), kukurici (36,8 %), taktiež strukovinách (42,0 %), okopaninách - cukrovej repe (34,5 %), z olejnín pri repke (53,5 %) a slnečnici (29,8 %). Hlavnú zásluhu na zvýšení produkcie mal nárast hektárových úrod. Naopak, oproti priemeru rokov 2000 - 2003 sa znížili hektárové úrody zemiakov (4 %). Taktiež klesla produkcia ovocia (29,2 %) a zeleniny (20,1 %).
Na druhej strane rok 2004 bol nepriaznivým rokom pre živočíšnu výrobu, ktorej produkcia sa znížila, čo súviselo s poklesom počtov takmer všetkých druhov hospodárskych zvierat. Výrazný pokles produkcie živočíšnej výroby spôsobil aj zmenu štruktúry celkovej poľnohospodárskej produkcie, kde dominujúci podiel živočíšnej výroby v predchádzajúcich rokoch sa znížil.

Výsledky hospodárenia právnických osôb
Podniky právnických osôb (PO), kam patria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti, boli rozhodujúcou produkčnou skupinou podnikov poľnohospodárskej výroby. V roku 2004 dosiahli kladný hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 1 382 mil. Sk, čo bolo o 3 871 mil. Sk viac ako v roku 2003.
ˇ Medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku dosiahli obidve právne formy, ale viac poľnohospodárske družstvá (o 3 525 Sk.ha-1 p.p.) ako obchodné spoločnosti (o 1 840 Sk.ha-1 p.p.). Zisk dosiahlo až 83 % podnikov a z hľadiska foriem podnikania ziskových bolo 79 % poľnohospodárskych družstiev a 87 % obchodných spoločností. Úroveň hospodárskeho výsledku, ako aj podiel ziskových podnikov boli najvyššie od roku 1990. Celkový počet podnikov sa medziročne znížil (3,8 %) s rýchlejšou dynamikou v poľnohospodárskych družstvách, k čomu prispel pokles a zánik stratových podnikov. Celkový výsledok hospodárenia bol ovplyvnený aj jeho vnútornou štruktúrou, predovšetkým kladným hospodárskym výsledkom z bežnej činnosti, pretože z finančnej činnosti bol stratový.

- Finančná situácia poľnohospodárskych podnikov bola ovplyvnená systémom vyplácania podpôr, ktorý slovenské poľnohospodárstvo prevzalo v intenciách SPP po vstupe do EÚ. Do mája 2004 bol podnikom poskytnutý národný doplatok k priamym platbám v objeme 2,3 mld. Sk. Po vstupe do EÚ, v súlade s SPP EÚ a jej príslušnými nariadeniami, boli im koncom roku 2004 vyplatené ďalšie podpory. Pre podniky to znamenalo časový posun disponibilných finančných zdrojov. Medzi týmto obdobím si zabezpečovali finančné prostriedky na bežnú činnosť z vlastných zdrojov, t. j. z priebežných tržieb z realizácie produkcie a z cudzích zdrojov.
- Rozhodujúcim zdrojom finančných tokov boli priebežné tržby z realizácie vlastných výrobkov a služieb. Ich podiel na celkových výnosoch bol rozhodujúci (61,7 %) tak v poľnohospodárskych družstvách (65 %), ako aj v obchodných spoločnostiach (58,5 %). Z cudzích zdrojov to boli bankové úvery, ktoré podniky čerpali z komerčných bánk na preklenujúce obdobie na úhradu záväzkov voči obchodným partnerom a zamestnancom. Toto sa odrazilo v náraste úverov (7,4 %), ktorých dostupnosť sa zlepšila pre nárokovateľnosť priamych platieb. Cena úverov mierne klesla a pohybovala sa v priemere na úrovni 10 % úrokovej sadzby.

- Aj keď rok 2004 nebol poznačený takou výraznou cenovou disparitou ako predchádzajúce roky, bol charakteristický rýchlejším rastom cien dodávok do poľnohospodárstva (3 %) ako poľnohospodárskych výrobkov (2,1 %), čo sa odrazilo vo vývoji nákladovo-výnosových vzťahov. Pokles celkových výnosov bol ovplyvnený poklesom tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb (11,3 %), ako aj výroby (7,6 %). Význam v procese realizácie produkcie mali realizačné ceny, ktoré aj pri vyšších úrodách neboli najpriaznivejšie (okrem cukrovej repy, kde uplatnený systém cukorného režimu takmer o tretinu zvýšil nákupnú cenu).
- Ani finančné rezervy, ktoré si podniky vytvorili v roku 2003, neboli vzhľadom na stratovosť prevažnej časti poľnohospodárskych podnikov (67 %) dostačujúce. Preto podniky v snahe zabezpečiť výrobný proces realizovali v priebehu roka 2004 úsporné opatrenia takmer vo všetkých nákladových faktoroch, predovšetkým v pracovných nákladoch (14,6 %) a vo výrobnej spotrebe (8,5 %), čo sa premietlo v znížení celkových nákladov.
- Takmer všetky výnosové a nákladové položky klesli, zvýšila sa len pridaná hodnota (2,8 %), ktorá bola ovplyvnená rýchlejším poklesom výrobnej spotreby ako výroby.

- Poklesom agrárnej zamestnanosti narástli nominálne mzdy právnických osôb (12 %) a produktivita práce tak z pridanej hodnoty (33,4 %), ako aj z výnosov (21,5 %).
- Zadlženosť majetku (36,5 %) bola takmer na úrovni predchádzajúceho roka. Obchodné spoločnosti mali až dvojnásobne vyššiu zadlženosť (52,7 %) ako poľnohospodárske družstvá (25,7 %). Vývoj zadlženosti bol spôsobený nielen prístupom k bankovým úverom, ale aj pretrvávajúcou prvotnou platobnou neschopnosťou a tým stagnáciou úhrady záväzkov.
- Investičná aktivita podnikov v roku 2004 klesla. Znížili sa investície (10 %), čo možno pripísať nedostatku prostriedkov v priebehu roka na účely investovania, ale aj smerovaniu podnikov na financovanie investícii na projektové opatrenia z prostriedkov na rozvoj vidieka. S týmito investíciami podniky počítajú od roku 2005, na ktoré už majú schválené finančné objemy v rámci Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Najviac finančných prostriedkov (46,4 %) bolo vynaložených na zabezpečenie hnuteľných vecí, čiže strojov a zariadení. Do základného stáda smerovalo 25 % investícií a do stavieb 21,3 %. Najmenej prostriedkov bolo vynaložených na pestovateľské celky trvalých porastov a pozemky (4,5 %).

Výsledky hospodárenia malých a stredných podnikov
Triedenie podnikov do veľkostných skupín bolo vykonané na základe odporúčania Európskej komisie č. 2003/361/Es zo 6. mája 2003, kde kritériom boli počty zamestnancov. Podľa tohto kritéria patrili podniky poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2004 prevažne medzi malé a stredné podniky (98,9 %). Kritérium malého podniku (s počtom zamestnancov 0 - 49) spĺňalo až 70,7 % podnikov a ich počet sa medziročne zvýšil o 2,5 %. Kritérium stredného podniku (s počtom zamestnancov od 50 do 249) spĺňalo 28,2 % zamestnancov a ich počet medziročne klesol o 16 %. Len jedno percento tvorili veľké podniky.

V roku 2004 sa výrazne zlepšil hospodársky výsledok za všetky veľkostné skupiny podnikov. Za malé a stredné podniky dosiahol 967 Sk na ha p.p., čo bolo o 2 886 Sk viac ako v stratovom roku 2003. Všetky skupiny podnikov hospodárili so ziskom s výnimkou malých družstiev. Rozdiely medzi skupinami podnikov v hospodárskom výsledku boli výraznejšie v družstvách ako v obchodných spoločnostiach.
- Obchodné spoločnosti dosiahli vo všetkých veľkostných skupinách priaznivejší hospodársky výsledok ako poľnohospodárske družstvá. Veľké podniky dosiahli (okrem mikroobchodných spoločností) lepší výsledok tak v poľnohospodárskych družstvách, ako aj v obchodných spoločnostiach, ale tieto podniky svojím rozsahom výroby neboli rozhodujúce. Pretrvávajúcu, aj keď znižujúcu sa, stratu malých poľnohospodárskych družstiev možno odôvodniť nedostatočnou akceptovanosťou ekonomických podmienok a nevyrovnanosťou s konkurenčným prostredím. Táto skupina podnikov početnosťou (61) nebola rozhodujúca.
- Lepší hospodársky výsledok v malých obchodných spoločnostiach bol dosiahnutý v dôsledku vyššej rentabilnosti nákladov, celkového kapitálu a vyššej produktivity práce v porovnaní so stredne veľkými podnikmi. Za týmito ukazovateľmi treba vidieť vyššiu úspornosť nákladov, predovšetkým pracovných, ako aj vyššiu efektívnosť majetku, vyplývajúcu z nižšej majetkovej zaťaženosti. Takmer 12 % podnikov zo skupiny malých obchodných spoločností tvorili podniky bez zamestnancov so zameraním prevažne na obchodnú činnosť s malou výmerou poľnohospodárskej pôdy, ktoré nižšou nákladovosťou a majetkovou náročnosťou zlepšili celkové výsledky malých obchodných spoločností.

- Výška majetku prepočítaná na ha p.p. bola rozdielna podľa veľkostných skupín podnikov. Medziročne sa znížila majetková zaťaženosť pri všetkých skupinách podnikov (okrem mikropodnikov). Najmenej boli majetkom zaťažené malé podniky, pri ktorých jeho úroveň bola o 50 % nižšia v porovnaní so strednými podnikmi. S týmto priamo súvisela aj rentabilita celkového kapitálu a rentabilita nákladov, ktorá bola vyššia pri malých podnikoch.
- Pozitívnejšie výsledky malých podnikov umožnili lepší prístup k úverovým zdrojom, čo sa odrazilo aj v ich vyššej celkovej zadlženosti vo vzťahu k nižšej majetkovej zaťaženosti.

Výsledok hospodárenia podľa krajov
Výsledky hospodárenia z krajského hľadiska boli značne diferencované. Okrem Trenčianskeho kraja všetky kraje skončili hospodárenie so ziskom, ale všetkých osem medziročne zlepšilo hospodársky výsledok. Najvyšší podiel ziskových podnikov mal Košický (87,5 %) Nitriansky (86,8 %) a Prešovský (84,6 %) kraj. Najvýraznejšiu pozitívnu medziročnú zmenu dosiahol Nitriansky kraj, ktorý zlepšil hospodárenie o 4 300 Sk na ha p.p. V porovnaní s rokom 2003 sa zmiernila regionálna diferenciácia podnikov.

Výsledky hospodárenia fyzických osôb
Analýza výsledkov hospodárenia fyzických osôb (samostatne hospodáriacich roľníkov) bola vypracovaná z údajov, ktoré poskytlo 1 170 subjektov, ktoré obhospodarovali podľa evidencie LPIS (register pôdnych produkčných blokov) 8,1 % poľnohospodárskej pôdy (156-tisíc hektárov). Fyzické osoby dosiahli v roku 2004 kladný hospodársky výsledok vo výške 191 mil. Sk, čo v prepočte na 1 ha poľnohospodárskej pôdy bolo 1 221 Sk.
- Medziročná tendencia hospodárskeho výsledku bola priaznivá. Jeho úroveň sa zvýšila o 375 Sk.ha-1 p.p. Po odpočítaní osobného dôchodku roľníka (vyčísleného na úrovni priemernej mzdy u právnických osôb v poľnohospodárstve), ktorý na rozdiel od právnických osôb nie je nákladovou položkou, by hospodársky výsledok bol podstatne nižší (97 Sk.ha-1 p.p.).
- Nárast hospodárskeho výsledku bol sprevádzaný nepatrným zvýšením celkových príjmov (0,2 %), hlavne v dôsledku poklesu príjmov z predaja výrobkov a služieb (18,7 %). Významnú úlohu zohrali aj bežné podpory (bez investičných), ktoré sa na celkových príjmoch podieľali 19,4 %, z toho podiel národných podpôr predstavoval 4,3 %. V priemerne na fyzickú osobu bolo vyplatených celkovo 728 tis. Sk (vrátane investičných) podpôr, čo bolo o 47 % viac ako v roku 2003, z toho do prevádzky smerovalo 683 tis. Sk.

- Podľa veľkosti obhospodarovanej pôdy najviac podnikov (34,8 %) hospodárilo na výmere do 50 ha p.p. a len 4,1 % obhospodarovalo viac ako 500 ha p.p. Všetky skupiny znížili početnosť podnikov okrem intervalu 51 - 100 ha. Hospodársky výsledok (vrátane osobného dôchodku) sa smerom k narastajúcej veľkosti obhospodarovanej plochy zhoršoval a jeho najvyššiu úroveň dosiahli podniky s výmerou pôdy do 50 ha p.p. Opačná tendencia vo výsledku hospodárenia bola po odpočítaní osobného dôchodku, keď sa jeho úroveň veľkosťou obhospodarovanej plochy zvyšovala.
- Úspornosť nákladov bola charakteristická aj pre túto formu hospodárenia, čo sa prejavilo nielen v poklese výrobnej spotreby (0,6 %), ale najmä v poklese pracovných nákladov (8 %). Produktivita práce z príjmov dosiahla 1 659 tis. Sk. Fyzické osoby na rozdiel od právnických osôb využívali cudzí kapitál na financovanie bežnej hospodárskej činnosti v menšom rozsahu, čím ich zadlženosť bola nižšia a v roku 2004 dosiahla 28 %.
- Medziročne sa znížil dlhodobý hmotný majetok (o 12 %), čo nasvedčuje, že aj u fyzických osôb klesla investičná aktivita, čo súviselo s problémami priebežného financovania, ovplyvneného aj presunom dotačnej podpory prevažne na koniec roka, ako aj s odsunom realizácie projektov SOP do ďalších rokov.
- Výsledky hospodárenia fyzických osôb ovplyvnila najmä ich výrobná špecializácia zameraná, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, prevažne na rastlinnú výrobu, v ktorej príjmy boli 4,6-násobne vyššie ako v živočíšnej výrobe.

Výsledky hospodárenia podnikov v horských oblastiach
Z celkového počtu poľnohospodárskych podnikov právnických osôb hospodárilo v horských oblastiach 19,4 % podnikov. V ich štruktúre mierne prevládala družstevná forma hospodárenia (55 %) obhospodarujúca 57 % poľnohospodárskej pôdy. Podľa veľkostnej štruktúry malé podniky tvorili 43 % a stredné 56 %. Ekonomická úroveň poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v horských oblastiach (HO) bola v porovnaní s priemernými výsledkami poľnohospodárstva o 30 - 40 % nižšia. Prispieva k tomu nižší produkčný potenciál, kratšie vegetačné obdobie a obmedzený sortiment poľnohospodárskej výroby. Z celkového počtu podnikov hospodáriacich v týchto oblastiach v roku 2004 bolo 81 % ziskových, čo korešpondovalo s podielom ziskových poľnohospodárskych podnikov Slovenska.
- Hospodársky výsledok na ha p.p. nebol významný a predstavoval 112 Sk, čo bolo o 89 % menej ako priemer Slovenska. Rozdielne boli výsledky medzi jednotlivými právnymi formami. Poľnohospodárske družstvá vo všetkých veľkostných skupinách dosiahli stratu, kým obchodné spoločnosti boli až na veľké podniky ziskové.
- Výnosy týchto podnikov dosahovali 63 % priemerného výnosu Slovenska. Ich úroveň významne zlepšili poskytnuté bežné podpory, ktoré predstavovali 23,3-percentný podiel na výnosoch. Podiel celkových podpôr bol o 10,9 p.b. vyšší ako v priemere Slovenska.

- Nižšie hodnoty výroby na ha p.p., charakteristické pre podniky horských oblastí, o 46,1 % napovedajú o ich prevažujúcom extenzívnom hospodárení. Potvrdzuje to aj nižší podiel dosiahnutých tržieb za vlastné výrobky a služby na výnosoch v porovnaní s priemernými výsledkami poľnohospodárstva. Nižšia intenzita výroby v týchto oblastiach korešponduje aj s ich nižšou úrovňou pridanej hodnoty.
- Podniky horských oblastí vyrábali v roku 2004 nákladovo náročnejšie s vyššou nákladovosťou výnosov (1 Sk) ako priemer Slovenska (97,8 Sk). Taktiež efektívnosť pracovnej sily meraná produktivitou práce bola nižšia o 35 %. Majetková zaťaženosť týchto podnikov (27,5 %) bola o 9 p.b. nižšia ako priemer SR.
- Dosiahnuté ekonomické výsledky nasvedčujú, že bez dotačnej podpory nemožno počítať s udržaním poľnohospodárskej výroby v týchto oblastiach, čo môže mať negatívny dosah na osídlenie vidieka a udržanie kultúrneho rázu krajiny.

Z celkového počtu hodnotených podnikov fyzických osôb hospodárilo v horských oblastiach 11,7 %. Ich výsledky boli taktiež ako právnických osôb o 30 - 40 % nižšie a hospodársky výsledok až o 55,9 % ako priemerné výsledky fyzických osôb v rámci Slovenska. Dôvodom bola hlavne nízka úroveň celkových príjmov fyzických osôb hospodáriacich v HO, ktorá dosiahla iba 16 % z príjmov fyzických osôb v SR. Tieto podniky svojou produkčnou a trhovou výkonnosťou neboli rozhodujúce, ale značný význam zohrávali z hľadiska osídlenia a zachovania života na vidieku.

Záver
Hospodársky výsledok poľnohospodárstva sa medziročne zlepšil takmer o 4 mld. Sk a dosiahol 1 573 mil. Sk, čo bolo najviac od roku 1990. Viac ako tri štvrtiny podnikov (84 %) boli ziskové. Výsledok hospodárenia bol ovplyvnený európskymi podporami, ktorých objem bol vyšší ako bežné dotácie poskytované v roku 2003. Na zlepšení výsledku hospodárenia sa podieľala aj výrazná úspora nákladov.
Ziskové boli všetky právne formy hospodárenia. Družstvá dosiahli vyššie medziročné zlepšenie zisku v prepočte na hektár ako obchodné spoločnosti, avšak podiel ziskových podnikov bol pri obchodných spoločnostiach vyšší. Rast zisku vykázali aj fyzické osoby (samostatne hospodáriaci roľníci), z ktorých 86 % bolo ziskových. Fyzické osoby dosiahli medziročne o 40 % vyšší zisk napriek tomu, že tak ako v družstvách a obchodných spoločnostiach klesli ich príjmy z predaja (o 19 %).
Aj keď rok 2004 bol z hľadiska úrod nadpriemerným a poľnohospodárstvo ako celok ziskový, úroveň hospodárskeho výsledku nebola až taká vysoká, ako sa očakávalo. Spôsobili to viaceré faktory, najmä cenový vývoj jednotlivých komodít, ale aj výrazný pokles produkcie a tým tržieb živočíšnej výroby. Význam zohrali aj celoeurópske prebytky, ktoré ovplyvnili nákupné ceny. Nezanedbateľný bol tiež lacnejší dovoz poľnohospodárskych komodít. Toto všetko by sa malo čiastočne zmeniť vytvorením finančnej rezervy v štátnom rozpočte na účely predfinancovania trhových intervenčných opatrení.
Investovalo sa menej ako rok predtým, čo bolo spôsobené akcentom podnikov na projekty, ktoré po náročnom schvaľovacom procese v roku 2004 sa budú realizovať nielen v roku 2005, ale aj v ďalších rokoch. Ide o prostriedky na projekty, ktoré vzhľadom na čas ich prijímania a schvaľovania, nemohli byť v roku 2004 prefinancované (okrem SAPARD-u). Preto v roku 2005 možno v odvetví očakávať, pod vplyvom prílevu aj týchto peňazí, vyššiu investičnú aktivitu. Vytvoria sa tým predpoklady na vyššiu produktivitu práce a celkové pozitívnejšie dôchodkové efekty. Prispeje to tiež k zveľadeniu vidieka a položeniu väčšieho akcentu na multifunkcionalitu poľnohospodárstva.
V prísune peňazí do poľnohospodárstva aktívnejšiu úlohu zohrá bankový sektor. Úvery, vzhľadom na európske peniaze, sa stávajú pre podniky dostupnejšie. Komerčné banky už dnes ponúkajú viaceré úverové produkty s úrokovými sadzbami cca 4 %. Banky majú záruku splácania úverov v zákonne nárokovateľných dotáciách. Tento pozitívny obrat je zásluhou dotačného systému, ktorý prispeje k zlepšeniu bonity poľnohospodárskej klientely a sprístupní finančné prostriedky na bežnú prevádzku podnikov.
Všetky efekty zo vstupu Slovenska do EÚ sa ešte, vzhľadom na krátkosť času, na poľnohospodárstve nestačili prejaviť. Pozitívne dosahy z pričlenenia slovenského poľnohospodárstva k spoločnému európskemu agrárnemu priestoru a prevzatia SPP možno očakávať v ďalších rokoch, a to v oblasti dotačnej politiky a trhu. V roku 2004 sa udiali zásadné rozhodujúce zmeny. Pre poľnohospodárstvo to bol prelomový rok so zaťažkávacou skúškou, tak pre nadpodnikovú, ako aj výrobnú sféru. V krátkom čase bolo potrebné zrýchliť prípravný proces a absorbovať množstvo nových prvkov, ktoré podmieňoval vstup. Významnou z inštitucionálneho hľadiska bola radikálna zmena dotačného systému, čo si vyžiadalo nadväznosť aplikácie celého radu inštitucionálnych opatrení na jeho zvládnutie. Ustúpilo sa od priebežného vyplácania podpôr počas roka, zaužívaného v minulosti, a tieto boli vyplatené koncom roka. Rozhodujúce bolo vytvorenie Poľnohospodárskej platobnej agentúry a celého interného mechanizmu jej fungovania. Vytvorením PPA sa stransparentnili dotačné transfery do poľnohospodárstva. Kumulovaním všetkých podpôr do jednej inštitúcie sa položil základ, ktorý v budúcnosti zjednoduší nielen finančné toky v tomto odvetví, ale zvýši aj prehľadnosť využívania vyplatených finančných prostriedkov.
Hoci systém podpôr, vzhľadom na časový posun ich vyplácania, ako aj náročnosť ich administrácie, sa javí z hľadiska prechodného obdobia problematický, po jeho plnom nabehnutí a postupnom zvyšovaní podpôr prispeje pozitívne k dôchodkovej stabilizácii odvetvia a postupnej pozitívnej premene slovenského vidieka.