Vláda pred časom schválila nový zákon o posudzovaní vplyvov stavieb a iných zariadení na životné prostredie. Prečo sa menil?
-- Pretože v Európskej únii prijali v poslednom období viaceré smernice týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie. Napríklad smernicu o posudzovaní strategických dokumentov. Patria medzi ne rôzne koncepcie, plány, programy... Pre nás z toho vyplynula povinnosť harmonizovať naše právo s legislatívou EÚ. Keďže tento zákon používa široká verejnosť, pripravili sme nový, a nie iba jeho novelu. Ľuďom tak uľahčíme prácu s touto legislatívnou normou.
Aké termíny na posudzovanie určuje nový zákon?
-- Lehota trvania posudzovania od doručenia zámeru príslušnému orgánu do vydania záverečného stanoviska by nemala presiahnuť sedem mesiacov. V tejto lehote by sa mali vyriešiť aj zásadné problémy pri konflikte záujmov dotknutých organizácií, čo má prispieť k urýchleniu povoľovacieho konania. Pri posudzovaní vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie by lehota posudzovania nemala presiahnuť štyri mesiace.
Koľko stavieb ste posúdili od roku 1994, keď sa prijal prvý zákon?
-- Približne dvetisíc. Negatívnych posudkov bolo pomerne málo. Patria medzi ne napríklad výstavba malých vodných elektrární na rieke Orava. Elektráreň tam chceli mať v každej malej dedine. Pritom rieka je stále naším vzácnym tokom. Elektrárne by prerušili migráciu hlavátok. Neodporučili sme ani výstavbu vodnej nádrže Tichý potok či niektoré skládky odpadov. Skúsenosti mi hovoria, že odstraňovanie dôsledkov environmentálnych škôd je takmer vždy oveľa nákladnejšie ako prijímanie preventívnych opatrení.
Vyhovuje naša legislatíva praxi?
-- Skúsenosti máme skôr pozitívne ako negatívne. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie si už osvojili všetci, ktorí sa na ňom podľa zákona zúčastňujú. Navrhovatelia stavieb, ktorí spočiatku mali obavy, že posudzovaním sa pribrzdia ich podnikateľské aktivity, postupne oceňujú, že môžu byť už na začiatku plánovania v kontakte s povoľujúcim orgánom a verejnosťou. To im pomáha dostatočne skoro odhaliť aj prípadné konflikty záujmov a eliminovať ich.
Túto prácu robíte od platnosti prvého zákona, teda asi desať rokov. Čo všetko ste zažili?
-- Od nadobudnutia účinnosti zákona boli na Slovensku stovky verejných prerokúvaní investičných zámerov firiem, ku ktorým sa mohli ľudia vyjadriť. Ich účasť však býva pomerne nízka. Akoby nepociťovali potrebu získať informácie o činnostiach, ktoré budú ovplyvňovať ich život. Neraz ide o vážne veci. Napríklad o kompenzáciu negatívneho vplyvu stavieb, ale aj majetkovoprávne otázky. Nie sú však ojedinelé ani prípady, keď sa podnikatelia snažia využiť posudzovanie vplyvov na životné prostredie na presadzovanie svojich záujmov a konkurenčný boj.