Podľa Schweinichenovej Európska komisia zatiaľ nepovažuje bývanie za politiku. Problémy nových členských štátov s obnovou panelových sídlisk sa preto nedarí zaradiť medzi priority, do ktorých môžu smerovať nenávratné peniaze z eurofondov. "Ide však o veľmi vážnu vec, pretože domy začnú ľuďom skutočne, nie len obrazne, padať na hlavu," pripomína Schweinichenová.
Systémy financovania
Vo financovaní bytovej politiky začínajú transformujúce sa krajiny od nuly. Preto nemôžu skopírovať ani jeden zo systémov, ktorý sa používa vo vyspelých štátoch sveta. Niektoré prvky vyspelejších krajín však vyskúšať môžu. Štúdia OSN odporúča tri osvedčené systémy - nemecký model stavebného sporenia, dánsku techniku hypotekárnych dlhopisov a americkú verziu MBS, teda cenných papierov krytých hypotékou.
"Žiadny systém nie je nemenný a postupom času sa zdokonaľuje. Keď prestane fungovať, treba ho zmeniť. Dôležité je hľadať vyváženú kombináciu finančných zdrojov v čase a priestore," konštatuje generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky na ministerstve výstavby Elena Szolgayová.
Cielená podpora
Podľa zahraničných expertov, ktorí štúdiu OSN o financovaní bytovej výstavby v nových členských štátoch EÚ vypracovali, sa bez štátnej podpory zaobísť nedá. "Skutočne sa nedá venovať len novej výstavbe. Keď sa nebude opravovať starší bytový fond, byty začnú ubúdať. To je nežiaduci trend," upozorňuje Peter Gurtner z Federálneho úradu pre bývanie vo Švajčiarsku.
Všetky vyspelé štáty začínali s masívnou štátnou podporou. Napríklad v Spojených štátoch smeruje do podpory bývania 65 miliárd dolárov ročne, čo je desať percent amerického štátneho rozpočtu. Podľa Gurtnera ďalších 12 miliárd ročne predstavujú rôzne daňové úľavy. "Trestať obnovu vysokými daňami naozaj nie je vhodné," konštatuje šéf federálneho úradu.
Kompetentní dúfajú, že Európska únia nakoniec na obnovu panelákov peniaze z fondov vyčlení. Potom sa musia stanoviť presné pravidlá, komu prostriedky pridelí. "Rozhodne by nemalo ísť o celoplošné riešenie ako za čias socializmu," myslí si Zapletalová. Príspevky podľa nej majú zohľadňovať sociálne možnosti majiteľa bytu. "Sme na štvrtom mieste v Európe vo výške výdavkov na bývanie, už prekročili aj stravu. Predstavujú 26 až 45 percent z príjmov domácností," tvrdí Zapletalová.
Nielen z EÚ
Pri obnove sídlisk by mohol pomôcť program, na ktorom sa prednedávnom začalo pracovať v Bruseli. "Pripravuje sa nový spôsob financovania rozličných opráv a renovácií, ktorý sa bude dať použiť aj na rekonštrukcie starších bytov. Vznikne fond, do ktorého budú prispievať všetky štáty európskeho hospodárskeho priestoru. Záujem pomôcť prejavili napríklad Švajčiarsko a škandinávske štáty, ktoré nie sú členmi EÚ," uvádza Gurtner.
Určitá nádej teda je. Podľa Szolgayovej budú na Slovensku projekty tohto druhu spadať pod Úrad vlády a možno sa v budúcom plánovacom období podarí na ne nejaké peniaze získať. "Obnova bytového fondu sa však musí stať oficiálnou prioritou vlády a Európska komisia musí zmierniť doterajší postoj," uzatvára Schweinichen.
| Podiel panelových bytov (v %) | |
| Maďarsko | 51 |
| Slovensko | 38 |
| Východné Nemecko | 31 |
| Česká republika | 31 |
| Poľsko | 20 |
| Slovinsko | 20 |
| Španielsko | 48 |
| Belgicko | 33 |
| Fínsko | 29 |
| Taliansko | 29 |
| Francúzsko | 20 |
| Švédsko | 20 |
| Holandsko | 20 |
| Dánsko | 5 |
| Veľká Británia | 5 |
| Západné Nemecko | 5 |
| Zdroj: Paneláky v Európe, štúdia 2004 | |