Odbory pomaly vychádzajú z módy

Silné odbory, tak, ako ich poznáme ešte z čias socializmu, sa stávajú pomaly minulosťou. Združenia brániace práva zamestnancov pri rokovaní so zamestnávateľmi, majú každoročne menej členov. Tento jav sa dá pozorovať aj v iných krajinách, nielen na Slovensku.
Príčinou úpadku odborov je zmena štruktúry ekonomiky. Tradičné odvetvia, v ktorých majú väčšinou silné zastúpenie, postupne strácajú svoju váhu v súčasných ekonomikách západnej Európy aj v Spojených štátoch. Nahrádzajú ich malé firmy, kde odbory zatiaľ nie sú v móde. Vďaka zvyšujúcej sa životnej úrovni ľudia necítia potrebu bojovať so zamestnávateľom o platy a sociálne podmienky. Sú spokojní so štandardom, ktorý im poskytujú ich pracovné zmluvy. Navyše odbory pýtajú nemalé členské poplatky.
Odbory by mali narastať
Na Slovensku je v Konfederácii odborových zväzov organizovaných 440-tisíc členov. Časť z nich už odišla do dôchodku. Ekonomicky aktívnych je podľa hovorcu konfederácie Ľubomíra Čierneho približne 90 percent z nich.
Okrem toho u nás pôsobia odborové organizácie, ktoré nie sú združené v konfederácii. Všetkých odborárov teda môže byť približne pol milióna. Ešte pred piatimi rokmi zastrešovalo najväčšie združenie odborových zväzov približne 700-tisíc ľudí. Hovorca konfederácie vysvetľuje, že veľké podniky prepúšťali svojich zamestnancov. Vznikali malé spoločnosti, "v ktorých sme sa ešte neuchytili," hovorí. Tento trend sa podľa neho však už zastavil. Predpokladá, že vznikom veľkých výrobcov by mohla odborová organizovanosť narastať.
Za všetkým sú peniaze
Čiastočným motívom nezáujmu vstúpiť do odborov môže byť i výška členského príspevku. Je to jedno percento z čistej mzdy zamestnanca. Čierny hovorí, že zamestnanci, ktorí nie sú členmi odborov, tak zadarmo zužitkujú výhody dojednané odborovou organizáciou. Kolektívna zmluva totiž platí pre všetkých, i nečlenov. Ak zamestnanec prestane platiť členský príspevok, nič sa pre neho, za predpokladu, že odbory neorganizujú štrajk, nemení.
Štrajkujúci Francúzi, ľahostajní Briti
Tradične silné postavenie majú odbory vo Francúzsku. V krajine galského kohúta sa štrajkuje aj pre nie veľmi významné zmeny. Aj preto sa lídrom v Paríži nedarí presadiť zmeny v sociálnom a ekonomickom systéme. Ekonómovia hovoria, že blahobyt, na aký je v súčasnosti spoločnosť nastavená, nezodpovedá ekonomickým podmienkam krajiny.
Protipólom je Veľká Británia. Vo svojej "kolíske" odbory vyjednávajú v súčasnosti len málo. Súhlasia, alebo neprotestujú proti väčšine liberálnych reforiem premiéra Tonyho Blaira.
V roku 1908 mal odborový zväz baníkov približne 600-tisíc členov. Dnes v celom odvetví ťažby uhlia pracuje 7 900 zamestnancov. Aj preto odbory ustupujú zo svojich pozícií.
V Nemecku majú odbory asi 6,6 milióna členov. Pred deviatimi rokmi to bolo o 2,2 milióna viac. Šéf tamojšej odborovej ústredne DGB Michael Sommer to vysvetľuje celkovým poklesom zamestnanosti.
Klesá aj organizovanosť odborov v Českej republike. Krátko po páde socializmu sa k nim hlásilo 5,5 milióna zamestnancov. V roku 2000 to bolo rádovo 1,2 milióna a teraz majú približne 600-tisíc členov.
Slovensko a jeho slabnúce odbory teda nie sú v Európe výnimkou.