Štátna pomoc nemá vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov či podporu najmenej rozvinutých regiónov. Systém investičnej pomoci navyše nemá koncepčné riadenie a nie sú nastavené ani merateľné ukazovatele prínosov pomoci.
Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý zisťoval, ako je na Slovensku využívaná investičná pomoc.
Analýza poukazuje na to, že výška čerpanej investičnej pomoci za obdobie desiatich rokov (2008 – 2017) nemala preukazný vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu menej rozvinutých regiónov. NKÚ zároveň skonštatoval, že dva najmenej rozvinuté kraje (Banskobystrický a Prešovský kraj) čerpali najmenej investičnej pomoci na obyvateľa.
Zaznamenali pritom najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti za roky 2008 – 2017. "Tieto kraje nedosiahli ani priemernú úroveň SR pri schválenej investičnej pomoci, čo poukazuje na slabú investičnú aktivitu v týchto regiónoch," podotkol úrad.
Vedie priemyselná výroba
Najväčší objem investičnej pomoci bol schválený v oblasti priemyselnej výroby (94 %), kde bolo zároveň aj najviac investičných zámerov a najviac naplánovaných nových pracovných miest. V tejto oblasti však bolo zaznamenané aj najnižšie čerpanie.
"Prijímatelia v investičných zámeroch plánovali vytvoriť 21.874 pracovných miest, najviac v Košickom kraji (27 %), pričom do Bratislavského kraja smeroval len jeden projekt spĺňajúci kritériá investičnej pomoci," priblížili kontrolóri.
Za rizikové označil NKÚ odvetvové zameranie investičnej pomoci, kde mala prevahu podpora výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov (27,8 % - celkovo 24 investičných zámerov s objemom pomoci približne 183 miliónov eur).
Najmenej išlo na výskum
Najmenšia podpora aj čerpanie boli vo vedeckom výskume a vývoji alebo v ostatných odborných, vedeckých a technických činnostiach na úrovni len 0,2 % (dva zámery s objemom pomoci 1,5 milióna eur).
"Štát by sa mal sústrediť viac na podporu malého a stredného podnikania s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy," odporúča NKÚ.
Udržateľné pracovné miesta
Analytici zároveň zistili, že sedem spoločností, ktoré čerpali investičnú pomoc, nevytvorilo udržateľné pracovné miesta, keďže v roku 2017 ich priemerný počet zamestnancov bol dokonca nižší ako plánovaný počet nových pracovných miest.
"Tieto spoločnosti plánovali vytvoriť spolu 1695 pracovných miest a čerpali investičnú pomoc vo výške 15,5 milióna eur," uviedol úrad.
Pozitívne ohodnotili kontrolóri nový zákon o investičnej pomoci. Za dôležitý posun považujú aj skutočnosť, že sa menia všeobecne definované podmienky pre poskytovanie pomoci na konkrétnejšie.
"Nové pravidlá vo väčšej miere zohľadňujú ciele definované v stratégii Európa 2020 podporujúce podnikateľské prostredie a územnú súdržnosť členských štátov Európskej únie," zdôraznil NKÚ.
V období rokov 2008 – 2017 bolo podľa NKÚ schválených 106 investičných zámerov v celkovej hodnote 658,4 milióna eur. V skutočnosti sa však z tejto investičnej pomoci vyčerpalo necelých 40 percent.
Poskytovanie investičnej pomoci koordinoval a usmerňoval rezort hospodárstva prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Podľa úradu však konečné rozhodnutie mala vláda. Pomoc mohla byť poskytnutá formou úľavy na dani, cez príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta či prevodom nehnuteľnosti.