Zlepšenie, ale...
"Celý systém predaja a evidencie alkoholu je administratívne veľmi náročný. Navyše pochybujem, že všetky výkazy niekto reálne kontroluje, nakoľko na Slovensku je vyše 30-tisíc predajných miest," povedal podpredseda Coop Jednota Martin Katriak. Podľa neho ťarchu vykazovania by mali niesť iba výrobcovia a dovozcovia liehu a liehovín. Katriak však pripúšťa, že oproti predchádzajúcemu stavu, keď obchodníci museli každodenne vykazovať predaj alkoholických nápojov, je to zlepšenie.
Podobne ani hotelieri nie sú spokojní s týmto systémom. "Nevidím dôvod, prečo sa menil stav, ktorý tu bol pred vstupom do Európskej únie, keď všetko normálne fungovalo," vyhlásil viceprezident Zväzu hotelov a reštaurácií Ján Kučera. "Samotní obchodníci majú oproti nám zložitejšiu pozíciu, pretože hotely a reštaurácie nemajú až také veľké zásoby alkoholických nápojov," pripustil Kučera. Odmietol však ďalej komentovať legislatívu.
Výroba nechce úverovať obchod
Na druhej strane producenti liehu a liehovín odmietajú návrhy predajcov, aby sa celá evidencia preniesla na nich a poukazujú na nerovnaké podmienky. "Práve obchodníci by mali priamo odvádzať spotrebné dane štátu," tvrdí tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín Július Forsthoffer. Podľa neho v súčasnosti musia výrobcovia ako prevádzkovatelia daňových skladov odvádzať automaticky štátu spotrebnú daň. Obchodníci, ktorí zinkasujú daň od konečných spotrebiteľov, ju zaplatia producentom až po 90 dňoch v rámci úhrady faktúry svojim dodávateľom. Takýmto spôsobom my úverujeme obchodníkov," dodal Forsthoffer s tým, že to nie je v súlade so zákonmi únie.
Ministerstvo: vzťahy si vyjasnite sami
Hovorca ministerstva financií Peter Papanek nás však uistil, že spomínaná legislatíva je plne harmonizovaná s pravidlami EÚ. "Čo sa týka vzťahov medzi výrobcami a obchodníkmi, tie si musia vyjasniť sami medzi sebou. Štát nemôže do tohto procesu zasahovať," povedal Papanek. Ako pripomína, oznamovacie povinnosti v platnom zákone boli navrhnuté, aby detailne sprehľadnili toky peňazí a tovaru pri pohybe liehu od jeho výroby, dovozu a distribúcie až po jeho konečnú spotrebu. Ďalším cieľom je zamedziť daňovým únikom, keďže tie by museli byť nahradené inými príjmami do štátneho rozpočtu.
"V porovnaní so starým znením zákona sa celý systém zjednodušil, pretože sa upustilo od vedenia denného vykazovania údajov o príjme, výrobe alebo výdaji liehu a sledovanie týchto údajov je postavené na mesačnej báze. A zároveň nie je potrebné uvádzať obchodný názov liehu," dodal Papanek.
| Výber spotrebnej dane z liehu (v mld Sk) | |
|
1996 |
4,4 |
|
1997 |
3,7 |
|
1998 |
4,2 |
|
1999 |
4,5 |
|
2000 |
4,4 |
|
2001 |
4,0 |
|
2002 |
3,8 |
|
2003 |
3,4 |
| I.X.2004 | 3,8 |
| Zdroj: Daňové riaditeľstvo SR | |