Vláda bude môcť v nasledujúcom roku minúť 330 miliárd korún. Je to o šestnásť miliárd viac, ako plán na tento rok. Deficit tak dosiahne 57 miliárd korún, čo je o štyri miliardy menej, ako si vláda stanovila na tento rok. O túto sumu budú výdavky vyššie ako príjmy. Najviac peňazí má ísť do zdravotníctva, školstva, dopravy a sociálnych vecí. Rozpočet počíta s reálnym nárastom miezd i dôchodkov. Mierne by mala klesnúť nezamestnanosť. Inflácia sa udrží pod štyrmi percentami.
Príprava na euro
Spolu so štátnym rozpočtom schválili poslanci aj rozpočty ostatných zložiek verejných financií, kam patria napríklad mestá, obce, samosprávne kraje, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku či Sociálna poisťovňa. Vďaka prebytkom týchto rozpočtov bude celkový schodok verejnej správy zhruba o 25 miliárd nižší, ako vládny, a ocitne sa tesne pod hranicou troch percent HDP, tak ako to žiada jedno z kritérií na zavedenie eura. Medziročne má klesnúť o pol percentuálneho bodu. "Vytvára to dobré predpoklady na zavedenie eura v roku 2009," doplnil Mikloš. Odmieta názory, že v rozpočte cítiť blížiace sa voľby. Práve kvôli tomu, že klesá deficit verejných financií a dlh v pomere k HDP. "Odmietam tvrdenia o predvolebnom rozpočte," uviedol Mikloš.
Dôchodky porastú viac ako platy
Samotný rozpočet výrazne neovplyvní životnú úroveň ľudí. "Pozitívny dosah na ekonomiku domácností prinesie až v strednodobom horizonte prostredníctvom znižovanie deficitu, investovania do infraštruktúry a vzdelania," hovorí hlavný analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Podľa ekonóma Poštovej banky Miroslava Šmála rozpočet naháňa politické body u penzistov. Počíta s rýchlejším rastom penzií ako miezd, čo je podľa neho neobvyklé. "Pri pohľade na vekové zloženie slovenských voličov to však nie je až také prekvapujúce," dodal Šmál. Domnieva sa, že keby vláda nebola pod tlakom maastrichtských kritérií, rozpočet by bol ešte viac predvolebný. "Vláda by menej šetrila a rýchlejšie by zvyšovala sociálne dávky."
Nepáči sa mu, že na poľnohospodárstvo ide až 22 miliárd korún. "Je to neproduktívne, časť z toho mala ísť do školstva a vedy," zdôraznil Šmál. Pätoprstému chýba v rozpočte väčšia razancia pri znižovaní výdavkov, "ale berúc do úvahy, že dochádza k ich znižovaniu v pomere k HDP, zmene štruktúry v prospech priorít, a to zároveň vo volebnom roku, je to uspokojujúci rozpočet". Obaja oceňujú zníženie deficitu. "To je najväčšie plus," myslí si Šmál.
Rizikom budúci kabinet
Tradičnými rizikami rozpočtu je neistý vývoj cien ropy, plynu, kurz koruny a hospodárenie Sociálnej poisťovne. Vláda to však veľmi ovplyvniť nemôže. Podľa Šmála je rizikom aj to, či nová vláda bude ochotná dodržať podmienky, ktoré jej naordinoval terajší kabinet. "Nie je isté, či aj po voľbách bude záujem pokračovať v znižovaní deficitu."
Exminister financií Sergej Kozlík sa obáva, že rozpočet sa stane nášľapnou mínou budúcej vlády, ktorá vzíde z jesenných parlamentných volieb. Podľa neho sú podhodnotené daňové prímy. "Bude musieť robiť rezy, pretože výdavky nepostačia na to, čo sa naprogramovalo, a bude stáť pred úlohou, ako zabezpečiť primeranú úroveň deficitu," skonštatoval Kozlík. Rast reálnych miezd je podľa neho príliš vysoký a nie je dlhodobo udržateľný, ak by pokračoval, môže to viesť k prehriatiu ekonomiky. "Vyššie mzdy v kombinácií s rastom regulovaných cien môžu vyvolať nežiaduce inflačné tlaky a NBS bude musieť reagovať zvýšením úrokov," varuje Kozlík. Aj on pozitívne vníma odhodlanie znížiť deficit. "Je to istá miera politickej odvahy."
| S akým vývojom ekonomiky počíta rozpočet | ||||
|
2005 |
2006 |
2007 |
2008 | |
| Hrubý domáci produkt (v bil. Sk) | 1,43 | 1,53 | 1,65 | 1,77 |
| Ekonomický rast (v %) | 5,10 | 5,40 | 6,10 | 5,60 |
| Miera inflácie (v %) | 2,80 | 2,50 | 2,00 | 2,00 |
| Produktivita práce (reálny rast, v %) | 3,30 | 4,40 | 5,30 | 4,70 |
| Miera evidovanej nezamestnanosti (v %) | 11,90 | 11,60 | 11,40 | 11,10 |
| Zdroj: Ministerstvo financií SR | ||||
| Ako má hospodáriť verejná správa (v mld. Sk) | ||||
|
2005 |
2006 |
2007 |
2008 | |
| Príjmy (v mld. Sk) | 520,5 | 563,9 | 588,5 | 617,3 |
| Výdavky (v mld. Sk) | 568,3 | 608,3 | 638,0 | 665,0 |
| Deficit (v mld. Sk) | 47,8 | 44,4 | 49,5 | 47,7 |
| Podiel deficitu na HDP (v %) |
3,4 |
2,9 |
3,0 |
2,7 |
| Zdroj: Ministerstvo financií SR | ||||