Zonácia nie je, Vysoké Tatry zaostávajú

Nestalo sa tak, hoci ich šéfovia sa na tom dohodli začiatkom decembra 2006. Rezort životného prostredia tento dátum potvrdil vlani 28. decembra, ako aj 14. februára 2007. Od druhej polovici marca sa však hovorí o septembri. "Zámer je, aby zonácia bola čím skôr. Boli by sme radi, keby to bolo tento rok. Nežiadajte od nás presný termín..." hovorí minister životného prostredia Jaroslav Izák.
Termín - netermín
Ministri teraz tvrdia, že do konca marca mala byť pripravená len metodika rozdelenia stupňoch ochrany TANAP-u a nie zonácia. "My sme nedali termín na zonáciu. Bol by som rád, keby ste to interpretovali v tomto duchu," reagoval minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. "Upresnili sme termín, ktorý k 31. marcu nebol definitívny," pridáva sa Izák. Rezort životného prostredia však 14. februára vyhlásil: "Na decembrovom stretnutí ministra životného prostredia Jaroslava Izáka a ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu bolo dohodnuté, že do konca marca sa vypracuje spoločný návrh zonácie TANAP-u, pričom do konca januára bude vypracovaná metodika zónovania TANAP-u." Vo vyhlásení sa uvádza, že ministri termín dodržia.
Iné strediská Tatry už predbehli
Bez zonácie sa nedá vo Vysokých Tatrách, kde v roku 2004 zničila veterná smršť tisícky hektárov lesných porastov, plánovať nová infraštruktúra. "Vo vybavenosti už zaostávajú za všetkými regiónmi, kde sa rozvíja zimná turistiky - za Donovalmi, Kysucami, ale aj ďalšími turistickými regiónmi," upozorňuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.
Bývalá vláda ohlásila skončenie zonácie na november 2006 a ministri terajšej hovorili o marci - pokračuje šéf samosprávy. Ani jeden termín sa zatiaľ nesplnil. Zonáciu komplikujú aj samotní ochranári. "Návrhy, ktoré predkladajú, sú tie isté ako pred rokom, dvoma. Neumožňujú rozvoj územia, s čím samosprávy obcí nesúhlasia." Tatry by podľa Sýkoru nemali chrániť tí, ktorí v nich nežijú, ale ľudia s tamojším "rodokmeňom", lebo im lepšie rozumejú.
Juraj Rizman z Greenpeace nevidí ťažkosti v existencii dvoch protichodných názorov. "Problém nie je v tom, že by sa ochranári nevedeli dohodnúť, ale v tom, že ľudia sú v konflikte nielen odborne, ale už aj ľudsky."
Kvalita by vykúpila meškanie
"Absencia zonácie spôsobuje určitú komplikáciu," upozorňuje hovorca J&T Maroš Sýkora. Táto spoločnosť chce do rozvoja infraštruktúry Vysokých Tatier investovať desať miliárd korún a priamo tak vytvoriť 2 500 pracovných miest. Ide najmä o rekonštrukciu rekreačných stredísk v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese. Za dôležité považuje hlavne to, aby bola zonácia dobre pripravená. "Ak to bude (meškanie - pozn. HN) vyvážené kvalitou a riešeniami, ktoré budú prijateľné pre všetky zainteresované strany, tak to stojí za to."
Metodika ukázala problém
Izák tvrdí, že rozdelenie Tatier na zóny je "vysoko rozpracované". Metodika ukázala, že predtým treba upraviť legislatívu. Najmä zákony o ochrane prírody a krajiny a o lesoch. V máji ich prerokuje parlament. "Ak nebude pripravená legislatíva a zonáciu vyhlásime, tak ako keby sme nič neurobili," lebo na seba nadväzujú - dodáva Jureňa.
Do zóny A, teda najprísnejšie chránených oblastí, nebude patriť 50 percent územia Tatier, ale menej. Vytvoria sa najmenej tri a "o štvrtej sa uvažuje", informuje Izák. Ak by sa uplatnil takzvaný poľský model, v zóne A by bolo len 35 percent TANAP-u. Zonácii by však malo predchádzať vyriešenie majetkovej ujmy vlastníkov lesných pozemkov, lebo nemôžu na nich hospodáriť.
Umierajú postojačky
Michal Sýkora by uvítal, keby sa zonácia urýchlila. "Chodím na rokovania o nej a verím, že v máji uzrie svetlo sveta. Ak sa tak nestane, za 46 predstaviteľov podtatranskej samosprávy môžem povedať, že pritlačíme na vládu." Treba zabrániť tomu, aby "stromy umierali postojačky, ako je to teraz". Je to nielen dôsledok veternej kalamity, ale aj následného rozmnoženia škodcov, najmä lykožrúta.