StoryEditor

V Československu po roku 1945 zmizlo podnikanie

24.10.2005, 00:00
Autor:
ČTKČTK
Dlhé roky bolo bývalé Československo krajinou, kde sa vládnucej komunistickej strane podarilo zlikvidovať všetko súkromné podnikanie. Kým v niektorých štátoch bývalého východného bloku - Poľsku či Maďarsku - existovali aspoň drobní podnikatelia, v Československu bolo všetko v štátnych rukách. prvý krok k znárodneniu urobil prezident Eduard Beneš svojimi dekrétmi z 24. októbra 1945. Druhá vlna znárodňovania potom začala po nástupe komunistov k moci v roku 1948.

Dlhé roky bolo bývalé Československo krajinou, kde sa vládnucej komunistickej strane podarilo zlikvidovať všetko súkromné podnikanie. Kým v niektorých štátoch bývalého východného bloku -- Poľsku či Maďarsku -- existovali aspoň drobní podnikatelia, v Československu bolo všetko v štátnych rukách. Prvý krok k znárodneniu urobil prezident Eduard Beneš svojimi dekrétmi z 24. októbra 1945. Druhá vlna znárodňovania sa začala po nástupe komunistov k moci v roku 1948.
Po skončení druhej svetovej vojny bola 4. apríla 1945 v Košiciach vymenovaná prvá povojnová vláda na čele so sociálnym demokratom Zdeňkom Fierlingerom. O deň neskôr potom táto vláda prijala Košický vládny program. V programe sa už prejavil silný vplyv komunistickej strany -- okrem dôrazu na spojenectvo so Sovietskym zväzom sa v dokumente hovorilo o národnej správe vo veľkých podnikoch a tiež o konfiškácii majetku fašistov, zradcov a kolaborantov.
Vzhľadom na to, že v tom čase ešte nepracovalo Národné zhromaždenie, vydával prezident Eduard Beneš na návrh vlády dekréty, ktoré mali platnosť zákona. Najskôr išiel do štátnej správy majetok Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a následne sa im skonfiškovala aj pôda.
Pomocou dekrétov podpísaných 24. októbra 1945 potom do vlastníctva štátu prešli bane, banky, poisťovne, priemyselné podniky s viac než päťsto zamestnancami a vybrané podniky s viac ako 150 zamestnancami. Celkovo sa znárodnilo vyše tritisíc podnikov (približne 16 percent z celkového počtu), ktoré predstavovali dve tretiny vtedajšieho priemyslu. V mnohých prípadoch komunisti pomocou sfalšovaných dokumentov dekréty obchádzali a znárodňovali aj menšie podniky. Filmový priemysel bol znárodnený v roku 1946.
Po februári 1948 a nástupe komunistov k moci bolo znárodnenie dokončené a postupne sa do rúk štátu dostali aj zostávajúce podniky. Napriek tomu, že nová ústava z 9. mája 1948 deklarovala ochranu drobného a stredného podnikania (do 50 zamestnancov) a nedotknuteľnosť osobného majetku, prax vyzerala inak. Štát pomocou rôznych obmedzení znepríjemňoval živnostníkom život do tej miery, že koncom roku 1948 pracovalo v súkromnom sektore len 3,5 percenta pracovníkov z celého priemyslu. Štátne podniky presadili monopol výroby a ovládli trh. Vo februári 1949 potom Národné zhromaždenie prijalo zákon o jednotných roľníckych družstvách, ktorým sa začal proces kolektivizácie poľnohospodárstva.
V roku 1953 sa počet súkromných živností pohyboval na dvadsaťpercentnej úrovni roka 1948. Začiatkom 60. rokov už v Československu súkromný sektor takmer neexistoval.
Majetok zhabaný po komunistickom prevrate mohli pôvodní vlastníci získať späť čiastočne po roku 1989 v rámci reštitúcií. Znárodnenie väčších firiem pred rokom 1948 však nebolo odškodnené.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
30. jún 2022 04:27