Kto má práva k slovenským filmom?

Filmy natočené od roku 1965 do roku 1991. Kto má právo šíriť ich, prípadne rekonštruovať? Slovenský filmový ústav (SFÚ) napadol režiséra Juraja Jakubiska, že nevrátil požičané kópie a šíri "svoje" filmy na DVD a VHS nosičoch, na čo podľa ústavu nemá právo. SFÚ podal návrh na predbežné opatrenie, aby boli tieto nosiče stiahnuté z predaja. Jakubisko zasa odmieta práva ústavu na rekonštrukciu jeho filmov. Žiada súd, aby rozhodol, kto je vlastníkom týchto filmov: SFÚ alebo on?

Kto je vlastníkom slovenských filmov?
-- Ak pod slovenským filmom rozumieme filmové dielo slovenského režiséra ako jeho autora, pričom sú tu aj autori jeho zložiek a toto dielo je interpretované hercami, tak vlastník slovenského filmu neexistuje. Dielo a umelecký výkon nie sú totiž predmety spôsobilé na vlastníctvo.
Čo teda považuje autorský zákon za spôsobilé na vlastníctvo?
-- Vlastníctvo upravuje najmä v Občiansky zákonník. V autorskom zákone je upravený len vzťah autorského práva k vecným právam -- aj k vlastníckemu právu. Spôsobilým predmetom vlastníctva je vec. Napríklad keď niekto vlastní sochu, nemusí byť aj autorom výtvarného diela, niekto má doma CD, ale hudbu ani text nevytvoril, nezahral, nezaspieval, a nie je preto ani autorom, ani výkonným umelcom. Vlastníctvo veci a autorské práva k dielu sú dve rozdielne veci.
O čom teda hovorí autorský zákon?
-- Upravuje, čo je predmetom autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, aké práva jednotlivým nositeľom práv (autorom, výkonným umelcom, výrobcom, vysielateľom...) vznikajú, ďalej zákonné licencie, podmienky použitia autorských diel a iných predmetov ochrany a obsahuje aj ustanovenia o kolektívnej správe práv.
Ako je to s producentskými právami? Juraj Jakubisko sa tu nevie zhodnúť so SFÚ. Kto z nich má producentské práva?
-- Nikto. Autorský zákon producentské práva nepoznal a nepozná. Ak by však malo ísť o práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, situácia je kuriózna. Ak sa SFÚ a Jakubisko skutočne sporia o práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, ktoré, ako som vyrozumel, mali vzniknúť za účinnosti autorského zákona z roku 1965, predmet ich sporu neexistuje. Autorský zákon z roku 1965 ani po svojich viacerých novelizáciách kategóriu práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu nepoznal, a tieto preto nevznikali.
Vznikali však práva autorov filmu, spravidla režiséra, práva autorov jednotlivých zložiek filmového diela, napríklad scenáristu, a práva výkonných umelcov, čiže hercov.
Má Jakubisko nejaké práva k "svojim" filmom? Môže s filmami, ktoré režíroval, nakladať?
-- Ako prvú by som si asi túto otázku položil o právach SFÚ. Pokiaľ ide o Jakubiska, ten má prinajmenšom práva autora (spoluautora) k nim režírovaným filmovým dielam z tohto obdobia (1965 -- 1991). Ďalšie možnosti používania filmových diel a umeleckých výkonov závisia predovšetkým od obsahu prípadných zmlúv s výrobcom filmu -- za predpokladu, že platia a výrobca filmu má právneho nástupcu. Ak by otázka znela, či je Jakubisko jediný, kto môže rozhodovať o použití filmového diela, jeho zložiek a o použití hereckých výkonov a či tak môže robiť samostatne, odpoveď je zložitejšia. V zásade si myslím, že proti neoprávneným zásahom do filmových diel, ktoré režíroval, sa Jakubisko môže domáhať ochrany samostatne. Pokiaľ ide o použitie jednotlivých zložiek filmového diela -- ak nie je ich autorom -- a použitie hereckých výkonov, musí aj Jakubisko získať zmluvou súhlasy prípadných iných nositeľov práv.
Jednoducho povedané, ak Jakubisko k svojim filmom nepísal aj dialógy, scenár, hudbu a celkom sám v nich nehral, sú tu pravdepodobne aj ďalšie oprávnené osoby.
Ako je to teda s právami SFÚ?
-- S akými právami? Jednou z jeho činností je archivácia a odborné uskladnenie filmových materiálov k slovenským filmom ako súčasti národného kultúrneho dedičstva. Aspoň pokiaľ som si správne prečítal interné dokumenty upravujúce postavenie tejto príspevkovej organizácie sprístupnené na internete. Z tohto môžu vyplynúť, pokiaľ ide o autorskoprávne hľadisko, maximálne osobitné, tzv. zákonné licencie pre ústav ako archív.
V zriaďovacej listine SFÚ som tiež zaznamenal pokus zveriť mu nakladanie s určitými právami k slovenským filmom. V tomto smere je obsah zriaďovacej listiny SFÚ irelevantný. Aktom štátneho orgánu -- zriadením príspevkovej organizácie -- nemožno takto zasiahnuť do právneho postavenia Jakubiska ani ďalších osôb.
Nie je tiež vylúčené, že SFÚ by mohol pri istej "priaznivej konštelácii" právnych úkonov nadobudnúť vlastnícke právo k prvotným záznamom niektorých filmových diel. Bez ďalšieho tu, podľa môjho názoru a mojich vedomostí o tejto kauze, práva SFÚ končia. Ale aj filmový ústav má, prirodzene, možnosť získať zmluvne od nositeľov práv potrebné súhlasy.
Objavili sa názory, že SFÚ by mohol mať právo vykonávať práva autorov a hercov v slovenských filmoch...
-- Pokiaľ išlo o filmové dielo, práva autorov, ako aj výkonných umelcov k filmovému dielu ako celku, vykonával podľa autorského zákona z roku 1965 výrobca filmu. Tu však nemožno povedať, že výrobcovi filmu vzniklo k filmovému dielu alebo jeho zložkám autorské právo, prípadne že by nadobudol práva výkonných umelcov. Výrobca "len" vykonával právo niekoho iného. Išlo o určitú formu nepriameho zastúpenia na základe zákona.
Nemohli na SFÚ prejsť tieto práva delimitačným protokolom, na ktorý sa odvoláva?
-- Nemal som možnosť oboznámiť sa s obsahom tohto protokolu. Situáciu by som polovážne opísal asi tak, že som počul o ľuďoch, ktorí poznajú niekoho, kto tento protokol videl. V každom prípade, bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu delimitačného protokolu a jeho obsah, sa domnievam, že SFÚ by ním mohol nadobudnúť maximálne tak vlastnícke právo k prvotným (či ďalším) záznamom filmových diel, o ktoré ide.
Ale predsa, keby bolo v tomto delimitačnom protokole uvedené, že má nadobudnúť aj práva výrobcu alebo iné práva...
-- Myslím si, že SFÚ nemohol, bez ohľadu na to kto, s kým a kedy urobil delimitačný protokol a čo v ňom uviedol, nadobudnúť ani práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, pretože v čase zaznamenania týchto filmových diel výrobcovi nevznikali. A nemohol dostať ani práva autorov alebo výkonných umelcov, pretože tieto výrobca filmu nikdy nemal.
Iná situácia by tu bola, pokiaľ ide o práva autorov a výkonných umelcov, ak by existovali platné zmluvy, ktoré SFÚ, alebo jeho právni predchodcovia, uzavreli. Pokiaľ ide o výkon práv k filmovému dielu ako celku, ako som už povedal, išlo o určitú formu nepriameho zastúpenia autorov a výkonných umelcov výrobcom filmu, a to na základe zákona, ktorý už neplatí, bez toho, aby nový zákon túto otázku riešil.
Na ilustráciu a veľmi nepresne by som to prirovnal mojej jazde na bratov neplatný vodičský preukaz, pri ktorom zákon neustanovil, že platí naďalej a môžu naň jazdiť aj rodinní príslušníci.
Mám aj ďalšie dôvody domnievať sa, že výkon práv k filmovému dielu ako celku výrobcom v zmysle § 6 autorského zákona z roku 1965 nemohol prejsť na inú osobu. Je to skôr téma na odbornú diskusiu, ktorej sa nebránim. Musím totiž pripustiť, že som sa stretol s aj s opačnými názormi.
Kto je teda podľa vás oprávnený rozhodovať o šírení slovenských filmových diel vytvorených v rokoch 1965 až roku 1991?
-- Pýtate sa všeobecne. Nepoznám všetky špecifiká týkajúce sa právneho režimu jednotlivých filmových diel, ich zložiek a umeleckých výkonov, najmä obsah prípadných zmlúv, ktorými sa dohodlo ich použitie. Myslím si však, že o ich šírení v súčasnosti rozhodujú autori filmového diela, autori jeho zložiek a výkonní umelci, ktorých umelecké výkony boli pri vytvorení filmových diel zaznamenané. Môžu tak urobiť sami alebo prostredníctvom organizácií kolektívnej správy práv podľa autorského zákona.
Ak by niekto šíril filmy bez ich súhlasu, mohla by do hry vstúpiť aj trestnoprávna zodpovednosť? A aký trest by mohol dostať?
-- Trestný zákon obsahuje skutkovú podstatu trestného činu porušovania autorského práva. Dopustí sa ho niekto, kto s dielom alebo predmetom príbuzných práv k autorskému právu nakladá spôsobom, ktorý patrí iba nositeľovi práv. Podľa okolností môže dostať trest odňatia slobody až na päť rokov, peňažný trest alebo trest prepadnutia veci.
A ako je to s rekonštrukciou slovenských filmov, ide tu predsa len o nemalú sumu zo štátneho rozpočtu. Znamená to, že SFÚ porušuje Jakubiskove práva, ak rekonštruuje "jeho" filmy?
-- Nemusí to tak byť. Práve naopak. Predpokladám, že ste mali na mysli rekonštrukciu prvotných záznamov filmových diel -- vecí, nie filmových diel. Ide o to, ako "rekonštrukcia" prebieha, najmä či je pri nej použité filmové dielo, jeho zložky, prípadne umelecké výkony. Ak SFÚ pri rekonštrukcii nezasahuje do filmového diela, nepoužíva filmové dielo či zasahuje doň v súlade so zákonnou licenciou, ktorá sa naň vzťahuje ako na archív, je postup SFÚ v poriadku. V zmysle tejto zákonnej licencie môže SFÚ napríklad aj vyhotovovať kópie predmetov ochrany. Je pritom dôležité, aby boli splnené všetky podmienky stanovené zákonnou licenciou. A aby sa -- keďže ide o výnimku zo všeobecného pravidla -- neprekračoval jej rozsah.
Akú úlohu v spore zohráva ministerstvo kultúry?
-- Pokiaľ viem, takmer žiadnu. Ministerstvo nemá právomoc rozhodnúť spor medzi Jakubiskom a SFÚ ani podávať vo veci záväzné stanoviská. Minister kultúry a ministerstvo majú isté kompetencie voči SFÚ a jeho generálnemu riaditeľovi.