Dlh verejnej správy Slovenska sa ku koncu roka 2018 znížil na hodnotu 48,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z predchádzajúcich 50,9 percenta HDP.
Vyplýva to z jarnej notifikácie, ktorú v utorok zverejnil Eurostat. Dlh verejnej správy v pomere k HDP klesá už piaty rok po sebe a nenachádza sa v žiadnom sankčnom pásme definovanom zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, informovalo v utorok Ministerstvo financií SR.
"Deficit verejnej správy na základe predbežných výsledkov dosiahol v roku 2018 hodnotu 0,7 percenta HDP," uviedla hovorkyňa Ministerstva financií SR Alexandra Gogová.
Rozpočet na rok 2018 pritom predpokladal podiel deficitu k HDP vo výške 0,8 percenta a dlh na úrovni 49,9 percenta HDP. Na dosiahnutie nižšieho dlhu a deficitu mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu.
Lepšie než očakávané boli v minulom roku aj daňové a odvodové príjmy verejnej správy, ktoré boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 407 miliónov eur, čo je 0,45 percenta HDP.
Pozitívne sa skončilo aj hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd.
Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy dosiahli prebytok 142 mil. eur. Oproti plánovanému schodku na úrovni 16,6 milióna eur tak dosiahli výrazné zlepšenie hospodárenia, aj vďaka prvej vlne oddlženia.
Horšie výsledky ako priemer EÚ
Napriek zlepšeniu stavu verejných financií malo Slovensko vlani v porovnaní s priemerom Európskej únie horšie výsledky. Priemerný deficit 28 krajín EÚ klesol na 0,6 percenta HDP z jedného percenta HDP.
Eurozóna dosiahla v roku 2018 priemerný fiškálny deficit 0,5 percenta HDP. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky dosiahlo vlani susedné Česko prebytok 0,9 percenta HDP a Poľsko malo deficit 0,4 percenta HDP. Maďarsko v roku 2018 dosiahlo deficit 2,2 percenta HDP.
V tomto roku by podľa návrhu rozpočtu malo byť verejné hospodárenie vyrovnané. "Stále slušná makroekonomická situácia, hlavne na trhu práce a lepšia efektívnosť výberu daní pomáhajú výberu daňových a odvodových príjmov. Návrh rozpočtu považujeme z hľadiska daňových príjmov za realistický, aj keď isté riziká predstavuje spomalenie tempa rastu slovenskej ekonomiky," zhodnotila výhľady slovenskej ekonomiky analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Nezhody s Eurostatom
Podľa Gogovej musí Slovensko Eurostatu vysvetliť niektoré transakcie súvisiace s výdavkami ústrednej správy v odhadovanej hodnote 0,3 percenta HDP. Analýza týchto výdavkov bude prebiehať v najbližšom období v spolupráci s Eurostatom a jej výsledok bude súčasťou jesennej notifikácie.
"Za posledných desať rokov sa so situáciou potreby dodatočného preverenia zo strany Eurostatu stretlo viac ako desať krajín, medzi inými napríklad Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a ďalšie," dodala Gogová.