Návrh novely Zákonníka práce môže firmy vyjsť až na 56,3 miliardy korún ročne. A to aj napriek tomu, že upravená verzia, ktorú včera schválila vláda, je konzervatívnejšia ako pôvodný návrh. Je tomu vďaka ústupkom, ku ktorým dospeli zamestnávatelia, odbory, vláda a ministerstvo práce počas vzájomných rokovaní. Ak by k ústupkom nedošlo, suma by sa vyšplhala na sto miliárd korún.
Náklady pôjdu hore
Prepočet zohľadňuje celkové náklady firiem, ktoré eviduje Štastický úrad SR, a mieru zvýšenia nákladov o 1,54 percenta, ktoré prieskumom medzi podnikmi zistila Podnikateľská alliancia Slovenska. Je to vôbec prvé vyčíslenie dosahov zmeny tejto právnej normy. Ministerstvo práce ako predkladateľ návrhu dosah na podnikateľskú sféru nekvantifikovalo.
Spomínaných vyše 56 miliárd predstavuje približne pätinu zisku firiem za minulý rok. Ten dosiahol podľa Štatistického úradu 280,4 miliardy korún. Prepočet nezahŕňa finančné inštitúcie. Tie majú odlišnú štruktúru nákladov ako nefinančné podniky, personálne náklady tam predstavujú iný podiel na celkových výdavkoch. Okrem toho sa nezúčastnili prieskumu, podľa ktorého sa koeficient zvýšenia nákladov novelou zákonníka počítal. Účet vyčíslený vyššie ich teda neobsahuje.
Banky, poisťovne a ostatné finančné podniky dosiahli minulý rok náklady približne 630,4 miliardy korún. Ak by sa vplyv zákonníka prepočítal aj na ne, zvýšili by sa celkové náklady o 9,7 miliardy korún. Dovedna by to bolo číslo takmer 66 miliárd, čo je približne 0,4 percenta HDP.
Krok zlým smerom
Analytici sa zhodujú, že zmena, ktorá zvýši náklady firiem a znepružní trh práce, nie je krok správnym smerom. Uvedené čísla však nebudú podľa nich pre slovenskú ekonomiku fatálnou pohromou. "Rast ekonomiky je taký silný, že takéto opatrenia ho nedokážu zastaviť," hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Nevýhodná úprava Zákonníka práce bude mať negatívny vplyv na rozhodovanie budúcich investorov o vstupe na slovenský trh alebo súčasných investorov o zvýšení investícií. Jej horšia stránka sa ukáže až o dva roky. "Vstupom do eurozóny stratíme možnosť reagovať na zmeny menovou politikou. Konkurenčnou výhodou Slovenska, by mala byť fiškálna politika," hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš. Slovensko nebudú už zatraktívňovať úrokové miery, ktoré môže upravovať Národná banka Slovenska podľa svojich zámerov. Nebude lákať už ani posilňujúca sa koruna.
Trh práce môže rozhodnúť
Zbraňou, ktorá bude podľa analytikov v budúcnosti rozhodovať v boji o investorov zo zahraničia, bude flexibilný trh práce. Súčasný návrh podľa nich nevyvolá masový odlev najdôležitejších výrobcov. Citlivý na vyššie personálne náklady sú najmä podniky s ich vysokým podielom na celkových nákladoch. Napríklad výrobcovia káblových zväzkov, textilný alebo obuvnícky priemysel. Tí už v súčasnosti presúvajú výrobu smerom na východ. Zvýšenie nákladov tak urýchli to, k čomu by pre rast reálnej mzdy prišlo o niekoľko rokov. "Je otázne, či by sa tento čas nedal využiť na prilákanie nových investorov, ktorí by mohli ľudí, ktorí v týchto podnikoch pracujú, zamestnať," hovorí Gábriš.
StoryEditor