Environmentálne organizácie ocenili prácu ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa štvorkou. Zaradili ho medzi politikov, ktorí podľa nich nedbajú o životné prostredie. Nedokázal presadiť zálohovanie PET fliaš, s rezortom pôdohospodárstva sa nedohodol na zonácii Vysokých Tatier. Neuspel ani pri presadzovaní lepšieho financovania protipovodňových opatrení zo štátneho rozpočtu. Nedávno čelil kritike šéfa rezortu financií, že ministerstvo životného prostredia nehľadá vlastné rezervy, nemá jasné priority a vodohospodárske podniky nepracujú efektívne. Rezort však zvládol zapojenie Slovenska do medzinárodného obchodovania so skleníkovými plynmi.
Mimovládne ekologické organizácie vás oznámkovali štvorkou. Dali vás do jedného vreca napríklad s premiérom Dzurindom, ministrami financií Miklošom a pôdohospodárstva Simonom. O nich si myslia, že nemajú dobrý vzťah k životnému prostrediu. Nehnevá vás to?
- Ale áno, mrzí ma to. Je to zlá známka. Takú som v škole nikdy nemal. Pritom mám opačný postoj k životnému prostrediu ako niektorí z tých, ku ktorým ma priradili.
Ako hodnotíte sám seba?
- Tam, kde to závisí iba od kompetencií nášho rezortu, a nie celej vlády, sme dobrí. Podľa medzinárodného hodnotenia si veľmi dobre počíname pri ochrane ozónovej vrstvy, obmedzovaní emisií skleníkových plynov, riadení odpadového hospodárstva či využívaní pitnej vody. V oblastiach, ktoré nemôže náš rezort výraznejšie ovplyvniť, je na tom Slovensko oveľa horšie. Týka sa to napríklad neefektívneho využívania elektrickej energie, nízkeho podielu ekologického poľnohospodárstva na agrárnej produkcii, ale aj problémov dopravy.
Slovensko je na chvoste európskeho rebríčka vo výdavkoch na životné prostredie. Na osobu a rok dávame deväť eur, ale Česko 25 eur, Maďarsko 45 a Dánsko až 400. Pri zostavovaní štátnych rozpočtov naše ministerstvo vždy ťahalo za kratší koniec.
Nedávno minister financií Ivan Mikloš spochybnil efektívnosť vodohospodárskych podnikov. Vraj nemáte jasno ani vo svojich prioritách. Rezervy máte vo využívaní financií na protipovodňovú ochranu. Ako ste prijali túto verejnú kritiku?
- Vláde som predložil správu o škodách za tohtoročné povodne, ktorá patrila k hlavným bodom jej programu. Napriek tomu ma úrad vlády nepozval na tlačovú besedu, aby som o nej informoval. Pred novinárov prišiel minister financií, ktorý informoval a komentoval moju správu. Slovenský vodohospodársky podnik pracuje vo verejnoprospešnom záujme. Lebo hrádze na riekach, o ktoré sa stará, nikdy nebudú podnikateľskou a zárobkovo lukratívnou činnosťou.
Je teda v podniku čo zlepšovať?
- Doterajšie audity nezistili neefektívne hospodárenie. Podnik dostal veľmi dobré medzinárodné ratingové hodnotenie. To mu umožňuje čerpať pôžičky. Výsledky verejnoprospešnosti sa hodnotia veľmi ťažko. Ako posúdite efektívnosť stavby hrádze?
Takže ste spokojný?
- Aj teraz tam robíme kontrolu. Odkedy patrí do nášho rezortu, už asi tretiu. Rozhodnutím parlamentu mu však "vyschli" príjmy za zabezpečovanie závlahovej vody, pričom ročne na to vynakladá 120 miliónov korún. Štát mu neprispieva na udržiavanie a vytyčovanie plavebných dráh na riekach. Ročne to však stojí 150 miliónov korún a podnik to pokrýva zo svojich zdrojov. To potom chýba na protipovodňovú ochranu.
Do konca júna musíte vláde predložiť nielen audit týchto podnikov, ale aj vyhodnotiť financovanie protipovodňových opatrení z eurofondov. Dokážete to urobiť?
- Bez problému. Nemyslím si však, že by sme mali z eurofondov výraznejšie prispievať na protipovodňovú ochranu. Sú určené hlavne na budovanie vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. V tom máme voči únii najväčšie a zároveň najdrahšie záväzky.
Podľa vládnej koncepcie protipovodňovej ochrany treba do roku 2010 investovať do vodného hospodárstva vyše dvadsať miliárd korún. Podľa ministerstva financií takéto materiály však iba vyčísľujú potreby. Kľúčový je štátny rozpočet, ktorý povie, koľko na to máme. Načo sú potom koncepcie?
- Je chybou chápať protipovodňovú ochranu ako výstavbu futbalových štadiónov alebo divadiel. Ak nemáme na desať nových, tak postavíme len jedno. To sa však nedá aplikovať na povodne, ktoré súvisia so životom a zdravím ľudí. Žiaľ, ekologické vedomie sa zvyšuje až vtedy, keď sa stane katastrofa. Niežeby som si ju želal. Ale v Česku tiež mali problémy s financiami na protipovodňovú ochranu, až kým im v roku 2002 nezaplavilo Prahu.
Vláda nedávno delila eurofondy na nasledujúce roky. Ako dopadlo životné prostredie?
- Pri rozdeľovaní európskych financií do operačných programov vláda najprv delila 10 miliárd eur. Z toho na životné prostredie vyčlenila 1,8 miliardy eur. Upozorňovali sme, že podľa záväzkov Slovenska voči Európskej únii by náš operačný program potreboval 3,2 miliardy. Tak nám pridali a dostali sme dve miliardy. Týždeň som bol ako-tak spokojný. Ale odrazu, iba jeden deň pred zasadnutím vlády, bol už celkový objem eurofondov 11,2 miliardy eur. Pritom všetky operačné programy dostali viac ako pôvodne, len nášmu vzali 350 miliónov eur. Vláda to tak schválila, ale ja som bol proti.
Greenpeace vám vytýka, že ste nezmenili zákon o geneticky modifikovaných organizmoch, a tak sa v prípade potreby nedá zakázať pestovanie genetickej kukurice. Prečo ste nekonali?
- Pôvodne sme sa dohodli, že vytvoríme pracovnú skupinu, ktorá zákon prehodnotí. Dohodla sa, že netreba nový, musí sa urobiť jeho výklad. Mimovládne organizácie však nedali na to podklady. Preto to urobil náš odbor biologickej bezpečnosti. Kritizoval som ho najmä za to, že príliš preferuje geneticky modifikované plodiny. Naša vnútorná kontrola však nezistila nič, čo by som mohol postihnúť.