Chudobou alebo sociálnym vylúčením je ohrozených 863-tisíc obyvateľov Slovenska, čo je v prepočte 16,1 percenta obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov pravidelného zisťovania Štatistického úradu (ŠÚ) SR o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC).
Štyria z desiatich obyvateľov si nemôžu dovoliť zaplatiť týždennú dovolenku a tretina ľudí nie je schopná čeliť nečakaným výdavkom, informoval vo štvrtok ŠÚ SR.
"Ide o 863-tisíc ľudí, ktorí sú ohrození minimálne jedným z troch sledovaných ukazovateľov v rámci chudoby a sociálneho vylúčenia. Teda o ľudí, ktorí trpia alebo príjmovou chudobou alebo závažným materiálnym nedostatkom alebo žijú v domácnosti, kde jej členovia majú veľmi nízku intenzitu práce," povedal predseda štatistického úradu Alexander Ballek. Najohrozenejšou skupinou je 2,1 percenta obyvateľov, ktorí čelia všetkým trom ukazovateľom.
Na špici rebríčka
Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ. Podľa posledných dostupných údajov za členské krajiny bolo Slovensko v roku 2017 na tretej priečke.
Nižší podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením mala len Česká republika s 12,2 percenta a Fínsko s 15,7 percenta. Naopak, najvyšší podiel týchto ľudí bol v Bulharsku, a to 38,9 percenta, Rumunsku s 35,7 percenta a v Grécku, kde bol podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením 34,8 percenta.
Najsledovanejšou oblasťou je príjmová chudoba. Na Slovensku žije 12,2 percenta osôb pod hranicou rizika príjmovej chudoby, čo je približne 650-tisíc obyvateľov. V porovnaní s rokom 2017 došlo k miernemu poklesu o 0,2 percentuálneho bodu. Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla hodnotu 4477 eur na rok.
Aj rok 2018 podľa štatistikov potvrdil, že chudobou sú na Slovensku najviac ohrození nezamestnaní, a to 48,9 percenta osôb, neúplné domácnosti osamelých rodičov s jedným či viacerými závislými deťmi - 36,9 percenta osôb a úplné rodiny s tromi a viac závislými deťmi, kde bolo ohrozených 35,8 percenta osôb.
Regionálne rozdiely
Podľa údajov ŠÚ rastú regionálne rozdiely. Z obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja je ohrozených iba 4,4 percenta, pod priemernou úrovňou SR sú aj ostatné tri kraje západného Slovenska – Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky. Najvyššia miera rizika príjmovej chudoby bola zaznamenaná v Prešovskom s 19,0 percenta a Banskobystrickom kraji, kde bolo ohrozených 18,1 percenta obyvateľov.
Okrem príjmov zisťoval ŠÚ aj to, čo si môžu obyvatelia Slovenska dovoliť. Sedem percent osôb žije v domácnostiach, ktoré trpia minimálne štyrmi z deviatich sledovaných materiálnych nedostatkov.
Najväčší počet - 39,9 percenta - uvádza, že si nemôže dovoliť zaplatiť raz ročne týždeň dovolenky mimo domu. Druhým najčastejším problémom je neschopnosť čeliť nečakaným výdavkom, ktorú uviedlo 31,5 percenta osôb. Jesť jedno mäsité jedlo každý druhý deň si nemôže dovoliť 15,1 percenta osôb na Slovensku.
Posledný ukazovateľ merania miery chudoby je veľmi nízka intenzita práce členov domácnosti. Prostredníctvom neho ŠÚ monitoruje podiel ľudí vo veku 0-59 rokov žijúcich v domácnostiach, v ktorých členovia odpracovali menej ako 20 percent z ich celoročného pracovného potenciálu.
Ide o ľudí, ktorí pracovali veľmi málo a mohli pracovať. Podiel osôb žijúcich v takto charakterizovaných domácnostiach sa medziročne zásadnejšie nezmenil a dosiahol hodnotu 5,5 percenta.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
