Daňová správa urobila niekoľko zásadných krokov

Prirodzený záujem štátu o konsolidáciu verejných financií predpokladá aj viacero zmien v daňovej politike. Medzi vážny problém transformujúcej sa ekonomiky na Slovensku dlhodobo patria aj daňové nedoplatky. Za 15 rokov (od roku 1990 do 2004) sa priblížili k 90 miliardám korún.

Zreálnenie dát
Zodpovedný prístup si žiada komplexne analyzovať štruktúru nedoplatkov. Až potom je možné hodnotiť, koľko tvorili objektívne bariéry a tzv. systémové dôvody (napríklad transformácia centrálnej ekonomiky na trhovú) a koľko zapríčinili subjektívne faktory, najmä rezervy v riadení vymáhania daňových nedoplatkov Ministerstvom financií SR a Daňového riaditeľstva SR. Veľa neprávd a mylných interpretácií vzniká pre nepoznanie analytických záverov. Vznikajú potom početné informačné šumy a skraty a mylne sa núkajú navonok ľahké a plytké riešenia.
K vlaňajšiemu 30. novembru boli daňové nedoplatky 87,7 mld. Sk. Z toho podľa klasifikácie Daňového riaditeľstva tzv. nevymožiteľné nedoplatky (v pomocnej evidencii) boli 53,8 mld. Sk a naopak tzv. vymožiteľné daňové nedoplatky 33,9 mld. Sk. Podľa zákona od minulého roku môže Daňové riaditeľstvo postupovať len daňové nedoplatky nevymožiteľné, a to - v konkurzoch a za prísne určených podmienok ich vzniku.

Štruktúra dlhu
Vláde slúži ku cti, že vzala na seba politickú zodpovednosť a začala systémovo riešiť najstaršie daňové nedoplatky - nevymožiteľné daňové dlhy štátu, naakumulované najmä do roku 2002. Práve staré daňové dlhy sú na riešenie náročnejšie ako tie novšie.
Do konca roku 2002 objem daňových nedoplatkov prevýšil 70 mld. Sk. Trend medziročných prírastkov bol v rokoch 2000 až 2003 v princípe proporcionálne vyrovnaný. Vlani sa zvýšil pre vyššiu účinnosť daňovej kontroly. Napríklad, ak v roku 2003 dorubila kontrola 6,4 mld. Sk daní, tak v roku 2004 to už bolo vyše osem miliárd. Z toho sa okrem doplatených daní po daňovej kontrole odvíja aj pomerný medziročný nárast nedoplatkov. Nemožno zabúdať, že od 1. januára minulého roku sa na Slovensku po prvýkrát zaviedol aj tzv. odkladný účinok platenia daní po kontrole (ak ide o sporné daňové prípady), čo vyústilo aj do časových posunov pri platení dodatočných daní.

Odstúpenie 24 miliárd
Aby bolo možné časť daňových nedoplatkov štátu, najmä nevymožiteľné daňové pohľadávky, riešiť aj systémovo, podobne ako napríklad tzv. nedobytné úvery komerčných bánk z čias pred ich privatizáciou, bolo nutné rekodifikovať zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov štátu.
Novela zákona, zákon č. 609/2003 Z. z, bola prijatá v roku 2003 s účinnosťou od 1. januára minulého roku. Podľa ustanovenia § 65 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je možné postúpiť daňové dlhy na tretiu osobu, špecializovanú expertnú inštitúciu v stopercentnom vlastníctve štátu. Daňové dlhy pritom museli spĺňať dve podmienky - muselo ísť o daňových dlžníkov v konkurze a muselo ísť o vznik daňových dlhov ešte do 31. decembra 2002.
Daňové riaditeľstvo na základe v závere minulého roku postúpilo na Slovenskú konsolidačnú daňové pohľadávky za približne 24 miliárd korún. Celkovo bolo postúpených 41 tisíc jednotlivých pohľadávok voči vyše 2,1 tisíca daňovým subjektom s celkovou hodnotou pohľadávky 24,15 mld. Sk.

Lepšia vymožiteľnosť práva
Daňové riaditeľstvo robí rad ďalších opatrení na zamedzenie novým daňovým nedoplatkom i vymoženie maximálne možného objemu z nových daňových dlhov. Treba podčiarknuť, že ak sa napríklad zvyšuje účinnosť daňovej kontroly, s objemom vymožených dodatočne odvedených "skrátených daní" zákonite rastie aj časť daňových nedoplatkov, ktoré sa už nikdy nevymôžu.
Daňové orgány však majú povinnosť podľa zákona najmä spoluvytvárať náladu na trhu daňových subjektov v dvoch zásadných krokoch - v represii i v prevencii. Alebo inak povedané - chrániť tých, ktorí dane platia a odhaľovať i trestať tých, ktorí dane nechcú platiť alebo ich nelegálne skracujú. Vymožiteľnosť práva na Slovensku má ešte veľa objektívnych i subjektívnych rezerv - nielen na úseku daňového práva, ale komplexne v pohľade na finančnú platobnú neschopnosť najmä najväčších dlžníkov, a to v rámci privátneho i štátneho sektora.

Nové faktory
Od vlaňajška pôsobí niekoľko nových faktorov. Predpokladám, že nepriamo budú pomáhať lepšej daňovej platobnej disciplíne. Spomeňme zníženie daňových sadzieb na rovnú daň 19 percent. To sa však v daňovej disciplíne prejaví až s niekoľkoročným časovým oneskorením, lebo daňová kontrola i exekúcia sa prednostne zaujímajú o staršie daňové obdobia, keď sadzby boli ešte výrazne vyššie ako 19 percent.
Ďalej sú to dve nové represívne autority. Zákonom č. 458/2003 Z. z. vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry a Špeciálny súd - kde je predpoklad radikálnej eliminácie najväčších ekonomických podvodov. Ale bol to najmä vstup Slovenska do Európskej únie, teda radikálna konkurencia vyspelého európskeho trhu. Tento pre podnikajúce daňové subjekty znamená aj dve silné autority mimo Daňového riaditeľstva SR, ktoré spolukreujú daňovú disciplínu. Jednou z nich je financujúca banka daňového subjektu a druhou z nich je vlastná konkurencia daňového subjektu na trhu. V únii platí v privátnom sektore princíp a judikátny úzus, že firma je na trhu s cieľom produkovať zisk, nie straty.

Rezervy
Viac nových faktorov na podporu platenia daní automaticky neznamená, že sa využili všetky možnosti. Nedostatky sú aj v rámci daňových orgánov. Napríklad štruktúra 102 daňových úradov neumožňuje taký účinný exekučný prístup ako by to bolo pri menej veľkých daňových úradoch s väčšími skupinami exekútorov.
Existuje aj viacero nedostatkov mimo dosahu daňových orgánov. Patrí medzi ne aj nedostatočná účinnosť Trestného zákona pri posudzovaní a kvalifikovaní nezaplatenia dane v kontexte dokazovania úmyselného alebo neúmyselného krátenia dane podnikateľmi. O tomto fakte sa dlhodobo vie, ale fenomén sa nedoriešil zodpovedne a účinne, na efektívnosť porovnateľnú s vyspelými krajinami Európskej únie. Podobným príkladom je aj prílišné "slovenské" tolerovanie dlhodobo stratových firiem na trhu a nemožnosť ich zrušenia, ak dlhodobo neplatia dane. Ak v Rakúsku firma viac rokov po sebe vykazuje stratu, zruší sa im povolenie na podnikanie. Tu má Slovensko na precizovanie práva ešte priestor.

Neplatiči parazitujú
Daňové nedoplatky ani daňové úniky nie je možné úplne odstrániť a vykoreniť. Ambíciou štátu vo fungujúcej trhovej ekonomike je prirodzená snaha ich v maximálne miere minimalizovať. Cieľom by mal byť aj celospoločenský konsenzus - netrpieť daňových neplatičov a nedovoliť im parazitovať na úkor tých, ktorí dane platia. V tomto úsilí sa vlani podaril daňovým orgánom aj veľmi prácny systémový krok - odstúpenie časti z portfólia nevymožiteľných daňových dlhov na Slovenskú konsolidačnú.

Autor je námestník generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva SR pre kontrolu a exekúcie.