Predseda koaličného Smeru Robert Fico zle vypočítal výšku minimálnej mzdy podľa návrhu Európskej sociálnej charty. Tvrdí to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness) Róbert Chovanculiak. Okrem toho upozorňuje na viaceré riziká razantného zvyšovania minimálnej mzdy.
Fico chce rokovať s koaličnými partnermi o zavedení automatického mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku.
Strana pripravuje novelu zákona o minimálnej mzde, aby sa do legislatívy zakotvilo, že nesmie byť nižšia ako 60 percent z priemerného zárobku, ale zároveň by mal byť ponechaný aj priestor na sociálny dialóg medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov.
"Poslanec Fico zle vypočítal výšku minimálnej mzdy podľa návrhu Európskej sociálnej charty, tá totiž hovorí o 60 percentách z čistej, nie hrubej priemernej mzdy," upozornil v piatok Chovanculiak.
Varovanie pred vysokými regionálnymi rozdielmi
Podľa jeho slov, ak by sa takýmto spôsobom prepočítal návrh Smeru, tak by minimálna mzda mala vzrásť na 572 eur a nie 603 eur, ako uviedol Fico. "To je o osem eur nižšia mzda, než navrhol minister práce," tvrdí Chovanculiak.
Celý návrh Smeru je však podľa neho nezmyselný. "Medzi všetkými krajinami OECD neexistuje jediná, ktorá by mala minimálnu mzdu 60 percent z priemernej. V Európskej únii sú dokonca len dve krajiny, ktoré sa dostali k 50 percentám, všetky ostatné majú pod 50 percent alebo minimálnu mzdu nemajú," priblížil Chovanculiak.
Rizikom razantného zvyšovania minimálnej mzdy sú podľa analytika Iness aj extrémne vysoké regionálne rozdiely na Slovensku.
"V takomto prípade je razantné zvyšovanie minimálnej mzdy o to nebezpečnejšie. Vidíme, že aj keď sa ekonomike ako celku darí a klesá priemerná nezamestnanosť, stále máme okresy s mierou nezamestnanosti nad 15 percent a chýbajú tam voľné pracovné miesta," vysvetlil Chovanculiak.
Minimálna mzda rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná
Ak by bola minimálna mzda vo výške, ako navrhuje Smer, tak by sa podľa Inessu v Prešovskom kraji priblížila úrovni 80 percent mediánovej mzdy.
"To v praxi znamená, že takmer polovica ľudí v regióne by zarábala minimálnu mzdu. Z toho vyplýva, že ľudia bez kvalifikácie sa ťažko zamestnajú, lebo pracovné miesta vhodné pre nich získajú ľudia s vyšším vzdelaním. Je to extrémne vysoké číslo a len pre porovnanie, vo svojej správe OECD a Svetová banka odporúčajú neprekračovať hranicu 30 - 40 percent mediánovej mzdy pre negatívny vplyv na nízko produktívnych ľudí," doplnil Chovanculiak.
Iness tiež upozorňuje, že minimálna mzda posledných päť rokov rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná.
"Spolu s tým rástlo aj daňovo odvodové zaťaženie práce týchto ľudí. Vzrástlo z 29 percent na približne 40 percent budúci rok. Teda ľudia s nízkymi mzdami platia každým rokom vyššie dane. Ak im chce strana Smer naozaj pomôcť, mala by zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku, ktorá by zvýšila čisté príjmy ľudí a zároveň znížila náklady práce," dodal Chovanculiak.
Fico však viackrát odmietol, že by zvyšovanie minimálnej mzdy malo negatívny vplyv na trh práce.
"Sme presvedčení, že sú splnené všetky predpoklady na to, aby v roku 2020 mohla byť minimálna mzda na úrovni 600 eur. Tejto krajine sa darí, naďalej platí, že stále sa neoplatí za minimálnu mzdu pracovať. Musíme urobiť rozdiel medzi tými, ktorí pracujú, a tými, ktorí nie," uviedol v pondelok na tlačovej konferencii líder Smeru.