Hospodárska a sociálna rada prerokovala návrh rozpočtu na budúci rok. Výhrady k nemu mali zástupcovia zamestnávateľov, a to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Republiková únia zamestnávateľov, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh odsúhlasili. Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 percenta.
Výška deficitu je podľa zamestnávateľov neprimeraná, upozorňujú na rýchlejší rast výdavkov ako príjmov a návrh rozpočtu označujú za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia.
Samosprávy sa tiež obávajú zhoršenia stability hospodárenia. Návrh rozpočtu v pondelok popoludní prerokuje aj vláda.
Privítali by razantnejšie opatrenia
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) má výhrady k výške štátnej pomoci uvedenej v kapitole rezortu pôdohospodárstva, problém vidí aj v oblasti financovania zdravotníctva.
"Tohtoročný rozpočet, ktorý mal byť vyrovnaný, tak nebude. Máme za to, že vláda nedostatočne dokázala reagovať rozpočtovými opatreniami. Mohli byť razantnejšie, nerobila ich však z politických dôvodov, a to maximálne odmietame," skonštatoval po skončení tripartity viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.
Upozornil na rast počtu zamestnancov v štátnej a verejnej správe v budúcom roku. "Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) povedal, že veľmi ťažko sa zostavoval rozpočet na budúci rok. Historicky má rozpočet najmenšiu politickú podporu, najväčším rizikom rozpočtu sú poslanci Národnej rady SR. Makroekonomické čísla boli písmo sväté, to vnímame ako jeden z vážnych problémov do budúcnosti," myslí si Machunka.
Odraz predvolebného roka
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) uviedla, že návrh rozpočtu je odrazom predvolebného roka, v ktorom sa neprijímali konsolidačné opatrenia a bez dôkladných analýz sa zvyšujú výdavky v rámci sociálnych balíčkov. Deficit by v budúcom roku mohol byť podľa RÚZ ešte vyšší, keby sa účinnosť opatrení nepresunula až na rok 2021.
Upozorňuje aj na skryté riziká v rozpočte, ktorými sú nerealistické očakávania prebytkov v rámci ostatných subjektov verejnej správy. "Z nášho pohľadu je šetrenie v oblasti výdavkov málo ambiciózne. Očakávame hrozby, pokiaľ ide o budúci vývoj ekonomiky. Medzera na výbere DPH je vysoká. Mal by byť vládou zrealizovaný audit výdavkov verejnej správy," uviedol dôvody nesúhlasu s rozpočtom rozpočtu tajomník RÚZ Martin Hošták.
ZMOS požaduje od rezortu financií vypracovanie aktuálnejšieho odhadu daňových a odvodových príjmov. Tiež vidí za zhoršením hospodárenia masívne prijímanie legislatívnych opatrení, ktoré znižujú príjmy a zvyšujú zákonné výdavky. Samosprávy sa obávajú aj zhoršenia stability v ich hospodárení, ako aj podhodnotenia rozpočtovaných zdrojov na tovary a služby.
"Daňové a odvodové príjmy by sme mali ešte raz prepočítať a vedieť aj nové predikcie. Mali by sme vnímať všetky vplyvy na zvyšovanie výdavkových položiek, aby sme zreálnili rozpočtové hospodárenie obcí. To sa nestalo," myslí si podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.
Výhrady mali aj odborári
Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu podporila, ale upozorňuje na zásadné zlyhanie v prijímaní opatrení navrhnutých Útvarom hodnoty za peniaze. Rozpočet je podľa asociácie odrazom neschopnosti reformovať, účelne meniť legislatívu a priorizovať.
"Podporili sme návrh. Myslíme si, že dobré roky sú za nami. V rozpočte sú riziká, ktoré môžu deficit pre budúci rok navýšiť. Je tam výber peňazí z verejnej správy, je vyšší, ako sa normálne inkasuje. V zásade si ale myslíme, že rozpočet bol maximom možného," doplnil za APZ Alexej Beljajev.
Výhrady k rozpočtu mala aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ale na tripartite ho nakoniec podporila. "Podporili sme návrh rozpočtu, ale s pripomienkami. Priemerný rast platov v štátnej a verejnej správe je na úrovni 15 percent. Štátny rozpočet rešpektuje legislatívu týkajúcu sa odmeňovania, upozorňujeme ale, že niektorí zamestnanci môžu klesnúť pod úroveň minimálnej mzdy. Bude potrebné zmeniť filozofiu odmeňovania aj kolektívneho vyjednávania v súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy," priblížila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Odborári upozornili aj na možné problémy v oblasti dopravy a výstavby. "Za účelom ekologizácie je žiaduce investovať viac do železníc, výdavky ale nereflektujú tieto potreby, ktoré sú žiaduce. Rozpočet nereflektuje ani na potrebu investovať do nájomného bývania," dodala Uhlerová.