Tvár slovenského zahraničného obchodu sa v posledných rokoch výrazne mení. Kým pred pár rokmi sa rozhodujúci podiel obratu realizoval s krajinami OECD, v súčasnosti to platí len ako-tak pre oblasť exportu. Plne to potvrdzujú aj výsledky zahraničného obchodu za 11 mesiacov roku 2007.
Za Áziou nestačíme
V dovoze sa výrazne zvýšil podiel krajín z Ázie. V roku 2005 predstavoval podiel dovozov z ázijských štátov 11,9 percenta a podiel vývozov len 3,3 percenta. Výsledkom bol obchodný deficit vo výške -94,2 miliardy korún.
V roku 2007 sa naša ekonomická obchodná nerovnováha s týmto teritóriom ešte viac prehĺbila. Podiel dovozov sa za desať mesiacov roka zvýšil na takmer 17 percent, pričom náš vývoz zostal rovnaký. Výška obchodného deficitu -156 miliárd korún je doslova alarmujúca. Vyrovnávať obchodnú bilanciu sa nám vôbec nedarí.
Napríklad, ak do Číny sa nám za desať mesiacov roku 2007 podarilo vyviesť tovar za osem miliárd korún, opačným smerom "putoval" tovar až za 60 miliárd korún. Bilancia s ázijskými krajinami je teda nelichotivá, čo potvrdzuje aj fakt, že vývoz Slovenska do Číny, Indie, Kórejskej republiky, Malajzie a Taiwanu spolu nedosahuje ani jedno percento z celkového objemu nášho exportu.
Z tejto nerovnováhy vyplývajú aj vysoké deficity voči jednotlivým krajinám Ázie. Absolútne najvyššie záporné saldo vo výške 80,2 miliardy korún však Slovensko dosiahlo v obchode s Ruskou federáciou. Tento deficit má vzhľadom na surovinovú závislosť našej krajiny svoje opodstatnenie.
Zachraňuje nás EÚ
V podstate bezproblémové prefinancovanie vysokých deficitov obchodnej bilancie s Áziou bolo možné v dôsledku prebytkov najmä na trhoch krajín Európskej únie. Najvyššie aktívne saldo za prvých desať mesiacov minulého roka malo Slovensko so Spojeným kráľovstvom, a to v sume 39,2 miliardy korún.
Problémom tak zostáva, že rastúce dovozy z krajín Ázie sa nám nepodarilo včas zachytiť. Teritoriálne výsledky zahraničného obchodu ukazujú, že investične a ani exportne sa na trhoch Ázie jednoducho nevieme presadiť. V ďalšom období bude potrebné pre tieto teritóriá hľadať vhodné formy podpory exportu. Pretože v prípade zníženia vonkajšieho dopytu spojeného so spomalením ekonomického rastu v krajinách OECD, budeme mať čoraz väčšie ťažkosti s prefinancovaním týchto deficitov.
November nepríjemne prekvapil
To, že slovenský export stále nestačí objemom dovozov, potvrdili aj celkové čísla za november 2007. Očakávalo sa pasívne saldo vo výške 2,5 miliardy korún, skutočnosť bola viac ako trojnásobok tejto hodnoty. Hoci v porovnaní s novembrom minulého roku bol schodok nižší o 1,2 miliardy korún, novembrový výsledok je najhorší v roku 2007.
Dôvodom horších výsledkov bol pokles priemyselnej výroby, najmä v tých segmentoch, ktoré sú exportne orientované, ako je automobilový a elektrotechnický priemysel, a ktoré tvoria náš tradičný exportný potenciál. Práve vo výrobe dopravných zariadení a v elektrotechnickom priemysle došlo v novembri k najväčším poklesom. Výroba však klesala aj v ďalších odvetviach priemyselnej výroby. Celkove sa priemyselná výroba v novembri medzimesačne znížila až o 4,3 percenta. Medziročne však stúpla o 15,3 percenta.
Príčiny spočívajú najmä vo vonkajších faktoroch. Mierne sa spomaľuje ekonomický rast v krajinách OECD, v dôsledku čoho dochádza aj k znižovaniu vonkajšieho dopytu. Taktiež prognózy Eurostatu predpokladali na posledný štvrťrok 2007 spomalenie ekonomického rastu v rámci krajín Európskej únie, ale aj eurozóny.
Odhad deficitu za rok 2007 je priaznivý
Napriek poklesu dynamiky zahraničného obchodu výsledky za jedenásť mesiacov roka 2007 sú pomerne uspokojivé. Celkový vývoz tovaru v porovnaní s rovnakým obdobím vzrástol o 15,3 percenta na 1,31 bilióna korún a celkový dovoz o 10,1 percenta na 1,32 bilióna korún. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 11,4 miliardy korún.
Dá sa očakávať, že s pasívnym saldom skončí zahraničný obchod aj za rok 2007. V tomto názore sa zhoduje väčšina ekonómov a bankových analytikov. Vývoz za december patrí zvyčajne štatisticky k slabším, naopak dovozy sú mierne vyššie. Analytik ING Bank Eduard Hagara predpokladá, že deficit obchodnej bilancie bude cca 16 miliárd korún, pričom v tomto roku by mohol byť výsledok ešte o štyri miliardy lepší.
Podobný názor má aj analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podiel deficitu obchodnej bilancie na HDP bude cca 0,8 percenta, oproti hodnote 4,5 percenta v roku 2006. Aj v tomto roku predpokladá, že deficit by nemal byť vyšší ako jedno percento HDP. Bude to závisieť hlavne od vývoja zahraničného dopytu po výrobkoch najmä automobilového a elektrotechnického priemyslu. Na druhej strane to bude ovplyvňovať potreba dovozov pre tieto odvetvia, dovozy investičných celkov a spotrebných tovarov a samozrejme vývoj cien ropy a ropných produktov.