Ľuďom môže pomôcť aj silnejšia aj slabšia koruna
Silná koruna znamená, že konverzný kurz bude posunutý v prospech koruny a euro bude lacnejšie, hypoteticky napríklad 30 korún za jedno euro. Slabá koruna je opak silnej, teda konverzný kurz bude stanovený tak, že jedno euro vyjadrené v slovenských korunách bude drahšie, hypoteticky napríklad 37 korún za jedno euro.
Hypotetický príklad č.1:
Občan Slovenska zarobí mesačne 15-tisíc korún, jeho pravidelné mesačné výdavky sú 12-tisíc korún, je teda schopný si ušetriť mesačne tritisíc korún. Konverzný kurz, ktorým sa prepočítava, je stanovený v dvoch alternatívach: Silná mena - 30 korún za euro a slabá mena - 37 korún za euro.
Mesačný príjem v prepočte na eurá pri "silnej mene" 30 SKK/EUR znamená pravidelný mesačný príjem 500 eur, pri "slabej mene" 37 SKK/EUR je to 405,41 eura. Rovnakým kurzom sa budú preratúvať aj jeho výdavky, čiže v prvom prípade (silná mena) mesačne vynaloží 400 eur, pri slabej mene 324,33 eura. Jeho mesačná úspora závisí od výšky príjmu a výšky mesačného výdavku, teda buď 100 eur, alebo 81,08 eura.
Pokiaľ by sa rozhodol kúpiť si za svoju mesačnú úsporu tovary a služby na Slovensku, v oboch prípadoch (silný aj slabý konverzný kurz) dostane rovnaké množstvo, lebo aj tovary a služby budú prerátané tým istým kurzom ako jeho mesačný príjem a výdavky. Teda v prvom prípade by za 100 eur dostal to isté množstvo tovarov a služieb (pri prepočte 30 SKK/EUR) ako v druhom prípade (pri prepočte 37 SKK/EUR), keď sú tieto tovary lacnejšie.
Ak jeden pár topánok stojí 1 300 korún, letné tričko 700 a rodinný nákup tisícku, teda spolu tritisíc korún, po prepočítaní kurzom 1:30 to bude 100 eur. No ak použijeme kurz 1:37, bude to 81,08 eura.
Iná situácia nastane, keď by sa slovenský občan rozhodol minúť celú svoju mesačnú úsporu mimo Slovenska. Za 100 eur napríklad v Rakúsku dostane viac ako za 81,08 eura. Z tohto pohľadu sa javí, že pre bežného občana je lepší silnejší konverzný kurz koruny oproti euru.
Pri obyvateľstve je potrebné - v súvislosti so súčasným trendom spotreby a chuťou obyvateľstva zadlžovať sa - spomenúť aj vplyv konverzie na úspory a dlhy obyvateľstva.
Hypotetický príklad č. 2:
Občan má úspory vo výške 100-tisíc korún. Opäť vychádzame z toho, že konverzný kurz, ktorým sa prepočítava, je stanovený v dvoch alternatívach: Silná mena - 30 korún za euro a slabá mena - 37 korún za euro.
Ak by sa rozhodol minúť všetky svoje úspory na Slovensku, za 3 333,33 eura pri konverznom kurze 1:30 dostane to isté množstvo tovarov a služieb, ako za 2 702,71 eura pri konverznom kurze 1:37. Platí to v rámci Slovenska, pretože aj tu vychádzame z toho, že by bol uplatnený ten istý konverzný kurz aj na tovary a služby, čo znamená, že ich hodnota je v obidvoch prípadoch 100-tisíc korún.
Inak by to bolo, keby sa rozhodol minúť svoje úspory na dovolenku v Španielsku. V tom prípade jeho 100-tisíc korún mu pri kurze 1:30 zabezpečí 3 333,33 eura, čo mu dovoľuje kúpiť si kvalitnejší zájazd ako za 2 702,71 eura, hoci je to rovnako 100-tisíc korún, ale pri slabšom kurze 1:37.
Aj v tomto prípade sa ukazuje, že pre obyvateľstvo je lepší silnejší kurz.
Hypotetický príklad č. 3:
Občan má hypotéku na byt vo výške dva milióny korún, jeho mesačný príjem je 25-tisíc korún, mesačná splátka je 11-tisíc korún.
Tabuľka ukazuje, že z krátkodobého hľadiska je pre majiteľa hypotéky lepší silnejší kurz, pretože mu mesačne z jeho čistého príjmu zostane o 88,29 eura viac ako pri horšom kurze. Znovu platí, že keby týchto ušetrených 466,67 eura, respektíve 378,38 eura využil na kúpu tovarov a služieb na Slovensku, je mu to jedno, lebo pri ušetrených 466,67 má skupina tovarov a služieb takú istú hodnotu (14-tisíc korún pri kurze 1:30) ako pri slabšej mene a ušetrených 378,38 eura (14-tisíc korún pri kurze 1:37). Ak by však šiel na nákup do rakúskeho obchodného centra, dostane za 466,67 eura viac ako za 378,38 eura.
Z dlhodobého hľadiska majiteľ hypotéky pri silnej mene zaplatí viac za celkovú hypotéku (66 666,66 eura) ako pri slabej mene (54 054,06 eura) a rovnako jeho mesačná splátka je vyššia pri silnej mene ako pri slabšej. Z tohto pohľadu je kritériom na zhodnotenie, či je pre hypotekárneho dlžníka lepšia silnejšia alebo slabšia mena, to, o koľko viac zaplatí pri celkovej sume úveru (66 666,66 eura - 54 054,06 eura = 12 612,60 eura), o koľko viac zaplatí pri mesačných splátkach úveru (366,66 eura - 297,30 eura = 69,36 eura) v porovnaní s tým, o koľko viac ušetrí pri mesačných príjmoch a nákladoch (466,67 eura - 378,38 eura = 88,29 eura).
V našom konkrétnom hypotetickom príklade sa javí, že výhodnejší je silnejší konverzný kurz. Ak by však náklady na hypotéku boli väčšie ako objem "ušetrených prostriedkov" (toho, čo občanovi zostane na bežné výdavky po zaplatení hypotekárnej splátky, v našom prípade 14-tisíc korún), je pre dlžníka výhodnejší slabší konverzný kurz.
Jednoduchý príklad: Plat hypotekárneho dlžníka nie je 25-tisíc, ale len 20-tisíc korún. Situácia je opačná a pre občana, majiteľa hypotéky, je výhodnejší slabší konverzný kurz. Pri ostatných, nezmenených podmienkach okrem nižšieho platu je mesačná úspora deväťtisíc korún, čo je pri kurze 30 SKK/EUR rovných 300 eur, pri slabom kurze 1:37 je to 243, 24 eura. Rozdiel je + 56,76 eura, ktoré občan síce na jednej strane každý mesiac ušetrí, no na druhej strane stratí mesačne 69,36 eura, pretože má vyššiu hypotekárnu splátku. V tomto prípade je teda pre občana výhodnejší slabší konverzný kurz.
Firmy by uprednostnili nižší kurz koruny
Stanovenie správneho konverzného kurzu je pre firmy zásadná otázka, pretože môže významne ovplyvniť ich exportné úspechy, napríklad ak slovenská firma podniká na Slovensku a jej počiatočné vstupy sú takmer výhradne zo Slovenska, ale jej produkcia (alebo aspoň časť) sa realizuje na zahraničných trhoch.
Hypotetický príklad 4:
Slovenská nábytkárska firma, ktorá vyrába masívny nábytok (skrine), a jej vstupy do výroby sú pôvodom zo SR (drevo, dosky, spojovací materiál, nástroje atď...) platí svojim dodávateľom slovenské ceny. Časť z hotových výrobkov táto firma exportuje do Nemecka.
Z tabuľky vyplýva, že firma mala na výrobu 100 kusov nábytku celkové náklady 1,2 milióna korún, k tomu si prirátala svoju maržu vo výške 300-tisíc korún na 100 kusov, výsledná predajná cena bola 1,5 milióna za 100 kusov, respektíve 15-tisíc korún za kus.
Táto suma bola prerátaná aktuálnym trhovým kurzom a slovenské skrine sa pri kurze (trhovom) predávali za 447,76 eura (15 000 SKK/33,50 SKK/EUR). Pri silnom kurze koruny oproti euru sa pri konverzii prepočítali všetky položky (náklady, zisky, tržby). Na slovenskom trhu sa nič nezmenilo, pomer cien zostal zachovaný.
K zmene došlo v Nemecku, kde vplyvom prepočtu cez silný kurz došlo k zvýšeniu cien nábytku v eurách zo 447,76 na 500 eur, teda nárast ceny vyjadrenej v eurách bol o 52,24 eura. Pritom v prepočte na slovenské ceny je to stále 15-tisíc korún. Tento nárast cien je spôsobený prepočtom cez silnejší kurz ako bol trhový, slovenský nábytok je ten istý, len o 52,24 eura drahší. Dá sa predpokladať, že takýto vývoj v oblasti cien odoberie exportérom vietor z plachiet. Ich výrobky sú drahšie, a preto sa ich zahraniční odberatelia môžu od nich odvrátiť, hľadať rovnaké, ale lacnejšie tovary. Slovenská firma zrazu nie je schopná predať 100 kusov nábytku, ale iba 70. Výpadok v exporte sa prejaví v znížení produkcie a obratu, čo bude mať za následok nižšie zisky firmy, a to povedie k úsporným opatreniam v počte zamestnancov a výške ich miezd.
Opačný prípad by nastal, keby došlo ku konverzii kurzu na úrovni 37 SKK/EUR. Náklady, zisky, tržby sa prepočítajú týmto kurzom, ktorý zároveň stanoví cenu slovenských výrobkov v eurách. Z pohľadu slovenského občana stojí skriňa rovnako ako pred konverziou (15-tisíc korún pri 37 SKK/EUR), ale z pohľadu nemeckého zákazníka (odberateľa) je zrazu o 42,35 eura lacnejšia, lebo stojí namiesto pôvodných 447,76 len 405,41 eura. S veľkou pravdepodobnosťou môžeme predpokladať, že firma získa týmto poklesom cien nových zákazníkov, zaznamená nárast dopytu odberateľov, čo sa pozitívne prejaví v jej obrate, množstve vyrábaného nábytku a počte zamestnancov.
Tento príklad je veľmi zjednodušený. Vyplynulo z neho, že pre potreby podnikov (exportérov) by bolo výhodnejšie, keby bol kurz čo najslabší. Uvažovali sme však, že všetky vstupy sú z domáceho prostredia. Úplne iná situácia by nastala, keby naša hypotetická nábytkárska firma používala vstupy, ktoré by musela nakupovať zo zahraničia. V takom prípade by ako importér, ktorý musí zaplatiť za tovar viac korún pri slabej mene ako pri silnej, firma strácala, a tam, kde využíva výhodu slabej meny (ako exportér) a zarába (pretože nemá problém predať svoje výrobky), by doplácala na nevýhodu slabej meny, lebo sa predražuje jej vlastná výroba vplyvom slabej domácej meny a vysokých cien, ktoré musí platiť za svoje výrobné vstupy.
Veľkú časť hrubého domáceho produktu na Slovensku tvoria firmy, ktorých výroba je založená na zahraničných vstupoch, tie sa uhrádzajú v cudzej mene, a teda pohyb kurzu v apreciačnom pásme vstupy zlacňuje a v depreciačnom pásme zdražuje. Zároveň značnú časť zdrojov firiem tvoria cudzie zdroje.
S kombináciou rôznych iných faktorov (veľkosť produkcie, objem jej realizácie na trhu na Slovensku a v zahraničí, počet zamestnancov atď.) nie je jednoduché vymyslieť univerzálny model, ktorý by dával jednoznačnú odpoveď na otázku, čo je pre podniky výhodnejšie. Zdá sa však, vzhľadom na exportné zameranie slovenskej ekonomiky, že podnikateľský sektor by uprednostnil nižší konverzný kurz vzhľadom na lepšiu šancu umiestniť svoju produkciu.
Je zrejmé, že pri konverzii slovenskej meny na euro nebude možné vyjsť absolútne v ústrety obyvateľstvu a zároveň podnikom. Z makroekonomického hľadiska je správne nastavenie fixného výmenného kurzu veľmi dôležité a zostáva len dúfať, že jeho výsledná hodnota bude taká, aby sa uplatnilo slovenské porekadlo: "... vlk bol sýty a ovca celá...", teda aby obyvateľstvo bolo spokojné, nedoplácalo na konverziu a podniky (exportéri) neprišli o svoje trhy.
Miroslav Tučník, autor pracuje na Katedre bankovníctva a medzinárodných financií Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity
| |
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |