Ako stredoškolák fotografoval hotely na Liptove do katalógu a pripravoval program pre zahraničných turistov prichádzajúcich na Slovensko. Dnes je generálnym riaditeľom poisťovne Generali. Zamestnal sa v nej práve v momente, ako sa po polstoročnej prestávke vrátila na Slovensko. Sledoval jej prvé kroky a pomohol jej presadiť sa na trhu. Vyštudoval ekonomiku služieb a cestovného ruchu a dúfa, že sa k nemu raz vráti. Sníva o vlastnej požičovni skútrov na talianskom ostrove Ischia neďaleko Neapola. Ale to všetko až v dôchodkovom veku.
Chlapec spod Tatier
Narodil sa v moravskom meste odievania Prostějove, no vyrastal na Slovensku. Detstvo a mladosť prežil v Liptovskom Hrádku medzi Nízkymi a Vysokými Tatrami. Aj keď neprezradí žiadne chlapčenské pestvá, na jeho tele niet kosti, čo by nebola zlomená.
Na strednej škole sa popri matematických rovniciach venoval i cudzím jazykom a histórii. Aj keď jeho výzor vôbec nezodpovedal zaužívanej predstave o vzornom gymnazistovi. Plne totiž zapadol medzi "depešákov". "Skrátka, bol som úplne normálny chalan v puberte, ktorý cez leto brigádoval vo Vitane a plnil igelitové vrecká chlebom v prášku." Na druhej strane, v maturitnom ročníku už presne vedel, akým smerom sa bude uberať jeho budúca kariéra.
Študent cestovného ruchu
Z Liptovského Hrádku zamieril na Vysokú školu ekonomickú v Banskej Bystrici, kde začal študovať na Fakulte ekonomiky služieb a cestovného ruchu. "Bolo to logické rozhodnutie: mal som rád cudzie jazyky a pochádzal som z oblasti s relatívne rozvinutým cestovným ruchom. Vybral som si školu, ktorá naplnila moje predstavy." Už počas štúdia získaval praktické skúsenosti v cestovej kancelárii v Liptovskom Mikuláši. "Bezprostredný kontakt s praxou mi umožnil zdokonaliť sa z jazykovej i odbornej stránky -- skrátka nebol som odrezaný od reality!"
Ambiciózny študent však neostal len na pôde svojej "alma mater". Rozhodol sa využiť ponuku, ktorú dostal od materskej fakulty, a strávil jeden semester vo Viedni. Nebol to však typický semestrálny pobyt. "Z Banskej Bystrice sme cestovali do Bratislavy, kde sme prespávali a dva dni v týždni dochádzali do Viedne, vo štvrtok neskoro v noci som už bol na internáte v Bystrici. Síce som sa veľa nacestoval, ale pomohlo mi to. Najmä pri tvorbe mojej diplomovej práce a zdokonalení sa v nemčine.
Kariéra vo Viedni
Ako čerstvý inžinier sa znova ocitol v metropole Rakúska. Prostredníctvom výmenného programu AISEC-u sa dostal do audítorskej spoločnosti KPMG Alpen Treuhand. Plánoval ostať rok a pol, nakoniec zostal štyri. Plány sa niekedy zvrtnú i pozitívnym smerom. "Zaradili ma do poisťovníckej sekcie, takže som sa zúčastňoval na auditoch predovšetkým v oblasti poisťovníctva a medzinárodných projektov -- často som bol u klientov v Česku a na Slovensku." Bolo to pred šestnástimi rokmi. S cestovným ruchom odvtedy prišiel do kontaktu len na dovolenke.
Po štyroch rokoch sa rozhodol zo spoločnosti KPMG odísť. Presvedčila ho lákavá ponuka.
Pod krídlami leva
"Naskytla sa mi šanca stáť pri budovaní spoločnosti Generali. Dnes tu pracujem dvanásty rok." Začínal ako prokurista -- pomáhal vtedajšiemu predstavenstvu v štarte na Slovensku. Od začiatku bol zodpovedný za chod firmy, budovanie informačných a finančných systémov.
Postupne sa prepracoval rôznymi pozíciami cez financie, marketingovú komunikáciu, budovanie vlastnej odbytovej siete, projektu bankopoistenia s VÚB, spolupráce s MLM spoločnosťami až k pozícii generálneho riaditeľa. "Terajšie postavenie našej poisťovne na slovenskom trhu potvrdzuje, že sa nám podarilo vybudovať známu a stabilnú spoločnosť. Slogan "Pod krídlami leva" sa dostal do širokého povedomia, a to je zásluha celého tímu. Práve tento slogan, mimochodom najznámejší medzi sloganmi poisťovní na Slovensku, sa dnes používa v 10 krajinách strednej a východnej Európy. Okrem nich ho prevzali aj kolegovia z Rakúska, Nemecka a Belgicka.
Na správnom mieste
Roman Juráš pomohol postaviť spoločnosť na Slovensku znova na nohy. Sedem rokov patrí k členom predstavenstva a od minulého roka zastáva funkciu generálneho riaditeľa. Práca ho baví. Každý deň komunikuje s ľuďmi. Nemá však rád tých, čo veľa povedia a málo urobia. "Dostal som sa k tejto pozícii pravdepodobne ,prirodzeným vývojom'." Spoločnosť má dnes na najvyššom poste človeka, ktorému záleží na jej ďalšom raste. "Rád sa púšťam do projektov, ktoré môžu posunúť firmu i jej zamestnancov dopredu. Myslím si, že je veľmi dôležité mať k firme osobný postoj a prístup. Nebrať ju ako dočasnú medzistanicu v kariére, ale budovať ju spolu s kolegami dlhodobo."
Mladý riaditeľ dnes šéfuje približne 300 zamestnancom. "V prvom rade presadzujem tímovú spoluprácu. Nerád sa pohybujem v hierarchických štruktúrach typických pre niektoré firmy. Myslím si, že aj vďaka tomu vládne v našej spoločnosti výborná atmosféra. Sme jeden tím! Keď však ide o ciele a výsledky, prechádzame na inú úroveň. Každý nesie zodpovednosť, a tú vyžadujem od všetkých. Určite sú situácie, keď udriem do stola, ale snažím sa všetko riešiť otvorenou komunikáciou."
Neustále výzvy
O šéfovaní Romana Juráša najlepšie vypovedajú stopy, ktoré za sebou zanechal. Vďaka jeho osobnému nasadeniu a nasadeniu tímu poisťovne a banky sú Generali a VÚB jednotkou na trhu v oblasti bankopoistenia. "Paleta sa neustále rozširuje a spolupráca medzi nami a bankou je nadštandardná. Výborne komunikujeme a kolegovia prinášajú množstvo nápadov a inovácií. Ich výsledkom sú originálne produkty, ktoré oslovujú čoraz viac klientov. Samozrejme, jedným z najvýznamnejších projektov s VÚB bolo vybudovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti."
Každý úspech ho teší a súčasne poháňa dopredu. "Rád by som upevnil pozíciu firmy na slovenskom trhu. Nepochybujem o tom, že s tímom, ktorý tu pracuje, sa to dá dosiahnuť. Niekedy určujem ciele, ktoré sa mnohým zdajú nesplniteľné, no ja viem, čo dokážeme."
Budúcnosť je jasná
Na budúcnosť sa pozerá v spojení s firmou. Ešte ho čaká kus práce. "Poznám našu spoločnosť, viem, akým duchom žije, a viem, kam siahajú jej možnosti. To je môj najvyšší cieľ -- posunúť Generali dopredu."
Napokon sa predsa len zamyslí a prezradí aj svoj súkromný sen. "Na dôchodku sa vidím na ostrove Ischia v Taliansku, kam sa presťahujeme a kde si pravdepodobne otvorím požičovňu skútrov. Takže sa nakoniec opäť vrátim k cestovnému ruchu."
Roman Juráš je zanieteným lovcom neopakovateľných okamihov: "Počítač mám zaplnený fotografiami. Fotografovať ma naučil otec -- známy fotograf Vysokých Tatier a fotoaparát mám pri sebe prakticky vždy." Rovnako vášnivo sa zaujíma o dejiny druhej svetovej vojny. "No a mojou najnovšou záľubou sú naše novopečené dvojičky. Myslím si, že tento projekt novorodeniatok v nasledujúcich mesiacoch a rokoch úplne zasunie moje aktivity do úzadia -- okrem fotografovania, samozrejme."
Kto je Roman Juráš
Narodil sa na Morave -- v Prostějove, vyrastal v Liptovskom Hrádku pod Tatrami. Vyštudoval Fakultu ekonomiky služieb a cestovného ruchu VŠE v Banskej Bystrici. Pracoval v audítorskej spoločnosti KPMG vo Viedni. Už dvanásť rokov je zamestnancom koncernu Generali, predsedom Predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnsoti VÚB Generali a od novembra pracuje na poste generálneho riaditeľa poisťovne Generali. Je ženatý a čerstvý otec dvojičiek.
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Zapnutím počítača, prehľadom novín.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Približne desať až dvanásť hodín.
Čo ma postaví na nohy?
Úsmev mojej asistentky.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Dlhodobým plánovaním športových aktivít a ich nedôslednou realizáciou.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Nepriateľská taktika môjho spoludiskutujúceho.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri jazde vo veteráne so sklopeným čelným sklom.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
More, teplo, rodina a minimálne dva týždne!
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Na sebe občasnú lenivosť, na druhých snahu urobiť ma aktívnym počas mojej lenivosti.
Na čom jazdím, a na čom by som chcel jazdiť?
Audi A6 avant. Vo voľnom čase Willys Jeep MB, r. 1942.