Priemerná slovenská domácnosť vynaložila za minulý rok mesačne na bývanie a energie viac ako štvrtinu z celkových mesačných výdavkov. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat boli druhou najnákladnejšou položkou potraviny s podielom 17,2 percenta. Tieto náklady rástli od roku 2006 o viac ako dve percentá.
"V prípade bývania ide od roku 2006 do roku 2017 o pokles nákladov, keďže ku koncu sledovaného obdobia došlo na komoditných trhoch k poklesu cien," povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
"Avšak od roku 2018 vidíme, že rastúce náklady energií, ale aj nájmov spôsobujú, že sa vo vynaložených nákladoch dostávame na úroveň spred krízových rokov. Vtedy sme na bývanie dávali až vyše tretinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti," dodala analytička.
Kým ešte v roku 2018 na vzdelávanie dávali Slováci zhruba dve percentá z mesačných výdavkov, vlani toto číslo pokleslo na 1,7 percenta, šetrili aj na rekreácii a kultúre, ktoré tvorili 8,8 percenta z celkových nákladov, pričom ide o medziročný pokles o dve percentá.
V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za uplynulý rok jedny z najvyšších nákladov práve na bývanie, ale aj potraviny a nealkoholické nápoje. Výrazný vplyv nemalo na nižšie ceny ani zavedenie nižšej DPH na vybrané druhy potravín.
Podľa analytičky do cenotvorby potravín vstupuje množstvo iných faktorov, napríklad sezónnosť pri ovocí či zelenine. V prípade cukru napríklad ide o výrazne zlacňovanie z dôvodu zrušenia kvót a nadbytku cukru na trhu.
Celkovo Európania z 27 krajín EÚ dávajú najviac výdavkov z rodinných rozpočtov do bývania a nákladov na energie, a to až viac ako 24 percent z celkových výdavkov.
Druhou najnákladnejšou položkou je s 13 percent doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 percent z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti.