Poisťovanie majetku, ale aj života na Slovensku stále zaostáva za priemerom Európskej únie. Firmy si stále plne neuvedomujú všetky riziká, ktoré im pri podnikaní hrozia. Problémom je však aj nedostatočná legislatíva. Povedala to na piatkovom HNClube generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.
Stále pod priemerom
Predpísané poistné na Slovensku v súčasnosti tvorí 3,3 percenta hrubého domáceho produktu, čo je v porovnaní s priemerom Európskej únie, kde je tento podiel približne 8,8 percenta, stále nedostatočné. Odlišujeme sa aj v tom, že na rozdiel od krajín únie má u nás prevahu neživotné poistenie.
Aj v v štátoch "starej EÚ15" sa však podľa generálneho tajomníka Rakúskej asociácie poisťovní Luisa Normana-Audenhoveho tento pomer líši, pričom najväčší podiel predpísaného poistného na HDP dosahujú krajiny, v ktorých bola zodpovednosť za riziká veľmi skoro prenesená z rúk štátu na občanov.
| Hosťami piatkového HNClubu boli Jozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní, Luis Norman-Audenhove, generálny tajomník Rakúskej asociácie poisťovní a Tomáš Síkora, výkonný riaditeľ Českej asociácie poisťovní. Snímka: Štefan Laktiš |
Vzdialené riziko
Podnikateľ zodpovedá za akékoľvek škody, ktoré pri svojej činnosti môže spôsobiť. "Niektoré druhy činnosti, napríklad advokáti, majú preto zákonnú povinnosť poistiť sa," vysvetľuje Žáková. Slovenskí podnikatelia si však podľa nej dostatočne neuvedomujú všetky hrozby a môžu pre nich znamenať prerušenie prevádzky. Tie pritom nie sú o nič menšie ako inde vo svete. Podľa Normana-Audenhoveho by si každý podnikateľ mal spraviť dôkladnú analýzu všetkých možných rizík, ktoré mu hrozia alebo ktoré môže spôsobiť, a podľa vlastných finančných možností za ne aj prebrať zodpovednosť.
Posun v chápaní rizika podľa výkonného riaditeľa Českej asociácie poisťovní Tomáša Síkoru bolo možné sledovať v Česku za posledných desať rokov, keď susednú krajinu postihli celkovo štyri veľké povodne. " Pri prvej povodni v roku 1997 bolo vyplatených 15,5 percenta z celkovej škody, pričom pri poslednej v roku 2002 to bolo už 43,8 percenta," vysvetľuje Síkora. Za tieto štyri prírodné katastrofy pritom poisťovne v Česku vyplatili takmer 34 miliárd českých korún, čo tvorí približne tretinu spôsobených škôd. "Podnikatelia nebrali do úvahy riziko povodní. V súčasnosti sa živelné udalosti stali druhou najvýznamnejšou kategóriou pri nemajetkovom poistení."
Zaostávanie slovenského poistného trhu za priemerom však podľa Žákovej spôsobuje aj nedostatočná legislatíva, ktorá dostatočne neumožňuje podnikateľom prispievať na životné poistenie zamestnancov. "V Českej republike síce existujú daňové úľavy pri životnom poistení, podľa nás sú však stále nedostatočné," doplnil Síkora.
| Generálny riaditeľ HDI Gerling Dušan Smoleňák v rozhovore s prezidentom Slovenskej asociácie poisťovní Romanom Holčekom a generálnym riaditeľom poisťovne Union Tiborom Bôrikom. Snímka: Štefan Laktiš |
| Generálny riaditeľ poisťovne Uniqa Harald Chrstos a riaditeľ poistenia motorových vozidiel poisťovne Uniqa Imrich Polák. Snímka: Štefan Laktiš |
| Viktor Bernát, konateľ spoločnosti Brokernet, Jozef Csáky a Zdeno Gossány z poisťovne Kontinuita. Snímka: Štefan Laktiš |
Poistiť možno takmer všetko
Kapacita slovenského poistného trhu je podľa Žákovej dostatočná a umožňuje poistiť takmer akékoľvek riziko. "Je daná súčtom kapacít jednotlivých poisťovní, pričom sú možnosti jej rozšírenia najmä formou spolupoistenia a zaistenia," vysvetľuje. Na Slovensku napríklad existuje jeden takzvaný poistný pool prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktorý v prípade havárie môže kryť škody. Poistiť možno podľa Žákovej už takmer všetko. Riziko a limit krytia škody však musia mať svoje obmedzenie.