Bratislavský kraj je krajom, ktorý sa na aktívnej zamestnanosti podieľa len 14 percentami, ale jeho regionálny HDP, ako i HDP na obyvateľa je cca 2,4-násobne vyšší ako v ostatných krajoch.
Jediným sektorom, v ktorom nie je dominantný, je pôdohospodárstvo. V ostatných už Bratislavský kraj vedie. Na predaji a údržbe motorových vozidiel sa podľa údajov Štatistického úradu SR podieľa až 68 percentami. V priemysle, vo veľkoobchode a v maloobchode je to 39 percent a v stavebníctve je jeho podiel 25 percent.
Pozícia ostatných krajov sa dlhodobo mení len veľmi pomaly, pričom prevláda tendencia ešte väčšieho posilňovania Bratislavy.
Zahraničné investície
Základom možných zmien v ekonomickej úrovni regiónov je prílev priamych zahraničných investícií. Za obdobie rokov 1999 až 2006 z celkového stavu prílevu priamych investícií do podnikovej a bankovej sféry bolo až 67 percent zrealizovaných v Bratislavskom kraji.
S výnimkou roku 2005 sa táto asymetria ešte viac prehĺbila. V roku 2006 bol prílev priamych zahraničných investícií do Bratislavského kraja takmer 75 percent, pričom do Trnavského, Nitrianskeho, Košického, Banskobystrického a Prešovského kraja to spolu bolo ani nie deväť percent.
Značná nerovnomernosť okrem regionálnej orientácie investícií pretrváva aj v dlhodobom odvetvovom členení priamych zahraničných investícií. Až 40 percent investícií je smerovaných do priemyselnej výroby, 19 percent do finančného sprostredkovania, 14 percent do výroby elektriny, plynu a vody a 12 percent do veľkoobchodu a maloobchodu. Investície do cestovného ruchu a rozvoja služieb sú hlboko poddimenzované.
Väčšina firiem je v Bratislave
O ekonomickej sile Bratislavy svedčí aj koncentrácia podnikateľov v tomto regióne. Až 31 percent právnických osôb a 16 percent fyzických osôb je registrovaných práve tu. Bratislavský kraj má najvyššiu výkonnosť v oblasti zahraničného obchodu, najvyššiu produktivitu práce, ale aj najvyššie priemerné mzdy, ktoré sú voči najslabším regiónom v niektorých odvetviach viac ako dvojnásobné.
Podľa prognostika Pavla Kárásza sú regióny mimo Bratislavského kraja dlhodobo kapitálovo poddimenzované. Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov sú slabé. Málo aktívne sú v tomto smere najmä miestne samosprávy, ktoré často neodôvodnene vysokými daňami deformujú podnikateľské prostredie. Podľa neho sú to práve miestne samosprávy, ktoré v rámci svojich kompetencií dokážu využiť ekonomický potenciál príslušného regiónu, najmä v oblasti rozvoja služieb a cestovného ruchu.
Rozdiely v regiónoch budú vždy
Analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák sa však domnieva, že regionálne rozdiely sú prirodzené. Ekonomický rast na západe Slovenska je pozitívom aj pre východoslovenské regióny, aj keď s určitým oneskorením.
Ubúdanie dostupnej pracovnej sily a rast miezd na západe znamená, že investori sa čoraz viac pozerajú po východnom Slovensku, aby tam umiestnili svoje prevádzky. napríklad v roku 2006 zamestnanosť najrýchlejšie stúpala práve v Košickom a Prešovskom kraji. To by sa malo postupom času premietnuť aj do rýchlejšieho rastu miezd na východe Slovenska.
Pomôcť by mohla aj dostavba diaľnice, ktorá by mala zvýšiť záujem investorov. Regionálna pomoc môže podľa Mušáka tiež rozdiely zmierniť, ale v tomto smere je skôr skeptický. Dôležité je, aby vykonané opatrenia nešli na úkor bohatších regiónov. Práve naopak, rast dynamickejších krajov sa prenáša postupom času aj na tie ostatné.
Investície totiž sú a budú vždy priťahované do miest s vysoko rozvinutou infraštruktúrou. Tieto podmienky ideálne spĺňa Bratislavský kraj, ktorý má navyše výhodnú geografickú polohu.
Aj keď kvantita priamych zahraničných investícií môže v ďalšom období, vzhľadom na určitú nasýtenosť, mierne klesať, podiel sofistikovanejších investícií stúpa. Produkcia výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a investície do vedy a výskumu posúvajú Bratislavský kraj ešte viac dopredu. Tento proces je podobný s rýchlo sa rozvíjajúcimi lokalitami vyspelých krajín Európskej únie. Regionálne rozdiely budú existovať vždy, je len otázkou, aby sa aj najmenej rozvinuté regióny Slovenska približovali k priemeru Európskej únie.
| |
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |