V čase krízy je potrebné, aby bola nastolená spolupráca medzi všetkými partnermi. Medzi bankami aj vládou. Uviedol to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v rámci odbornej diskusie, ktorú zorganizovala národná banka.
Guvernér je presvedčený, že by sa mala súčasná legislatívna podoba bankového odvodu zmeniť. NBS zároveň hodnotí pozitívne, že sa prijal odklad splátok úverov, malo by sa však monitorovať, aká je finančná situácia nielen domácností, ale aj podnikov. Potrebné je tiež prijať urýchlene aj garančné schémy na podporu úverov podnikom.
NBS dlhodobo kritizuje zvýšenie bankového odvodu na Slovensku. Podľa slovenského regulátora je potreba zrušenia bankového odvodu v súčasnosti významnejšia ako kedykoľvek predtým.
"Treba nastoliť stav spolupráce medzi všetkými partnermi. Medzi bankami a vládou. Bankový odvod v súčasnej legislatívnej podobe by sa mal zmeniť. V neposlednom rade si myslíme, že treba byť flexibilný a ochotný spolupracovať a možno aj v neprebádanom prostredí meniť kroky, ktoré neboli možno správne," povedal Kažimír.
Hľadanie systémového riešenia
Štátny tajomník Ministerstva financií SR Ľuboš Jančík povedal, že pokračuje rokovanie s bankami o bankovom odvode. "My nepovažujeme banky za nepriateľov štátu. Uvedomujeme si, že aj v tejto oblasti by malo prísť systémové riešenie. Nie je dobré, ak sa zavádza nadmerná regulácia do nejakého sektora. Verím, že sa to do konca tohto týždňa podarí vyriešiť," uviedol Jančík.
Podľa NBS má slovenský bankový sektor dôležitý význam pre domácu ekonomiku. "Banky tvoria srdcovo-cievny systém každej európskej ekonomiky vrátane slovenskej. Z celkového podielu finančného sektora predstavuje bankový sektor viac ako 70 percent. Bankový systém na Slovensku je dôležitý najmä pre retailových klientov, je miestom, kde si odkladajú svoje príjmy. Až 95 percent celého financovania domácností je realizované cez slovenské banky," priblížil člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček. Podľa jeho slov dôležitú úlohu zohráva bankový sektor aj pri financovaní podnikov, držia tiež slovenské štátne dlhopisy.
Slovenský bankový sektor je v súčasnosti odolný a disponuje dostatočným množstvom kapitálu. Po vypuknutí koronakrízy na Slovensku sa sprísnili úverové štandardy v bankách. "Toto má vplyv aj na isté spomalenie úverovanie. Čo je však negatívne, je pokles ziskovosti. Medziročne v marci zisk klesol o 61 percent, najvýraznejší podiel na tom mali regulatórne náklady. V podstate je to bankový odvod, a potom je to kreditné riziko, pretože banky začali obozretne tvoriť opravné položky, obávajúc sa o budúce straty, ktoré ich pravdepodobne v tomto období čakajú," doplnil Dvořáček.
Bankový sektor by mal však na základe stresového testovania zvládnuť výrazný nárast strát. Zisk sektora by mal byť v tomto roku na úrovni okolo 200 miliónov eur. "Straty by sa mohli výraznejšie prejaviť až v roku 2021," dodal Dvořáček.
Zmiernenie krízy
Na zmiernenie negatívnych dosahov krízy sa prijali na Slovensku viaceré opatrenia, pomáha aj Európska centrálna banka. "Pozitívne vnímame odklad splátok úverov. Toto opatrenie prišlo veľmi rýchlo. Opatrenie zlepšuje finančnú pozíciu domácností a podnikov, znižuje straty v bankách," doplnil riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v NBS Marek Ličák.
Ak by sa neurobilo nič, tak počet domácností, ktoré by nedokázali splácať svoje záväzky, by stúpol o 6,2 percenta. Ličák zároveň avizoval, že NBS od júla plánuje robiť prieskum o finančnej situácii domácností na Slovensku v súvislosti s odkladom splátok.
NBS je okrem toho presvedčená, že na pomoc ekonomike je potrebná urýchlená implementácia garančnej schémy na podporu úverov podnikom, ako aj konzervatívna dividendová politika bánk i v ďalšom roku.