Vyjednávania o zrušení bankového odvodu trvali tri mesiace. Viaceré inštitúcie a osobnosti ekonomického života vyzývali na bezodkladné zrušenie. Prečo to trvalo tak dlho?
Situácia v krajine vôbec nebola jednoduchá. Ocitli sme sa v núdzovom stave kvôli pandémii, takže priorít bolo mnoho. Okrem toho bankový odvod nebol jedinou témou. Prvá diskusia prebehla hneď po tom, ako sme zistili, že nielen my, ale celá Európa a svet majú problém, s ktorým sa musíme vyrovnať. Z toho vyplynuli opatrenia takzvaného social distancingu, ktoré viedli k zatváraniu ekonomiky.
Sústredili sme sa na to, ako ochránime ekonomický systém pred kolapsom. Začali sme s najdôležitejšími vecami, teda odkladom splátok. Potom sme okamžite začali pracovať na schéme štátnych garancií za bankové úvery. Taktiež sme začali diskusie aj o bankovom odvode, pretože hrozilo, že sa z ekonomickej krízy dostaneme do tej finančnej. Výrazne nás podporovali nielen Národná banka Slovenska, ale aj viacerí ekonómovia, ktorí povedali, že nastal čas premyslieť si celú túto záležitosť. Toto, samozrejme, vyžadovalo viac času a ešte aj bude vyžadovať, keďže ide o komplexnú záležitosť.
Premiér Igor Matovič povedal, že sa začína nová éra vzťahov medzi bankami a štátom. Na druhej strane sa podpis memoranda viackrát odkladal. Ako by ste opísali rokovania s novou vládou?
Dialóg s novou vládou je veľmi konštruktívny, otvorený. Stretávame sa veľmi často a diskutujeme o viacerých témach, nielen o bankovom odvode, odklade splátok či garanciách. Spolupráca neprebieha iba s vládou, pretože k stolu treba prizvať aj ďalších zainteresovaných. Dôležitým aktérom bola Národná banka, obzvlášť keď sa hovorilo o krízových opatreniach, ako ochrániť fungovanie finančného systému a ako pomôcť ekonomike prekonať krízu. Chcel by som zdôrazniť, že v rámci regiónu je odklad splátok jedno z najlepších riešení, pretože okamžite pomáha rodinám a firmám najflexibilnejším spôsobom. Je to jeden z výsledkov, ktorý by som chcel vyzdvihnúť, pretože ukazuje kvalitu spolupráce medzi zainteresovanými.
Odklad splátok však nebol podmienkou zrušenia odvodu.
Nie. Toto je celý balík na podporu slovenskej ekonomiky. Chcel som len poukázať na našu dobrú spoluprácu.
Memorandum medzi bankami a štátom vraví, že v druhej polovici roka banky nebudú musieť platiť 150 miliónov eur. Vraciame sa tak na systém, ktorý fungoval pred minuloročným zdvojnásobením. Ste spokojní s takýmto výsledkom?
Počas prvých šiestich mesiacov sme zaplatili 0,4 percenta, teda zhruba 150 miliónov eur ako bankový odvod do slovenskej schémy, nazvime ju národný rezolučný fond. To má výrazný dosah na hospodárenie. Ak sa pozriete na výsledky bankového sektora za prvý štvrťrok, len zopár bánk bolo schopných dosiahnuť zisk. Je zjavné, že tu pôsobí kombinácia viacerých faktorov. Obrovská konkurencia, ktorá stláča úrokové marže a prevádzkové príjmy bánk. Dopyt po úveroch nie je taký silný ako v minulosti. K tomu sa pridáva zdvojnásobenie bankového odvodu, ktorý nesúvisí s príjmami, ale s bilančnou sumou. Takže aj keď nezarábate, musíte platiť. Toto vytvorilo obrovský tlak na stredné a menšie banky. Sme veľmi radi, že sme podpísali Memorandum o porozumení, ktoré je principiálnou dohodou. Detaily sa budú dolaďovať v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch. Bankový odvod by sme mali prestať platiť od 1. júla.
Ako to bude pokračovať?
Toto je prvý krok. Tým druhým budú riešenia technických záležitostí. Na to máme šesť mesiacov, teda do konca roka, dokedy budeme musieť vyriešiť niekoľko vecí. Prvou bude, ako zjednotiť národný rezolučný mechanizmus s európskym rezolučným mechanizmom. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.