Ako hodnotíte z pohľadu bankára hospodársku politiku štvrtej Ficovej vlády?
To je ťažká otázka, na ktorú sa nedá odpovedať čierno-bielo. Situácia na Slovensku vôbec nie je ľahká, takže žiadnej vláde nezávidím to, pred akými úlohami stojí. Všetci vieme, že tu máme viac ľavicovo orientovanú vládu, takže asi by sme ťažko mohli očakávať pravicovo orientované ekonomické kroky typu znižovania daní.
Skôr sa dalo čakať, že táto vláda pôjde rovnako ako počas minulých období do ľavicového spektra opatrení. Ako manažér, ktorý pôsobí 21 rokov na pozícii šéfa jednej z najväčších bánk na Slovensku, som prešiel viacerými hospodárskymi cyklami a vládami, tak musím povedať, že z hľadiska podnikateľského prostredia to nie je priaznivá politika pre rozvoj ekonomiky.
No po nástupe Roberta Fica prišiel späť bankový odvod. Bol to veľmi výrazný zásah do biznisu, v ktorom vy podnikáte?
Vráťme sa do histórie. My sme platili najvyšší odvod v rámci eurozóny od roku 2011 až do Matovičovej vlády v roku 2020. Pamätám si, keď sme cez covid viedli rokovania a boli sme schopní presvedčiť vládu, že bankový odvod je škodlivý pre ekonomiku Slovenska, nielen pre banky.
Dva roky sme bankovú daň konečne neplatili. Keď nás porovnám s Českom, naším historicky najbližším susedom, tak český bankový sektor zarába štvornásobok. Keď ste uviedli dnešnú debatu o miliarde zisku na Slovensku, český sektor tvorí štyri miliardy už dlhodobo.
Ale to je dvojnásobne väčší trh.
Počtom obyvateľov sú dvojnásobne väčší, ekonomicky možno trojnásobne, no zisk majú české banky štvornásobne vyšší. Tie veci treba vnímať v kontexte relatívnych ukazovateľov a nielen uvádzať nejakú absolútnu sumu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
