Dánskych poľnohospodárov si našinci spájajú najmä so živočíšnou výrobou, konkrétne s veľkými farmami ošípaných na juhu Slovenska. Sú tu však aj ich krajania, ktorí sa sústreďujú výlučne na rastlinnú produkciu.
Príkladom je Donau Farm Kalná, ktorá sa usadila v obci Kalná nad Hronom, len desať kilometrov od jadrovej elektrárne Mochovce. Tá v regióne zamestnáva vyše sto ľudí a obhospodaruje viac ako 13-tisíc hektárov pôdy. Výsledkom ich činnosti sú plodiny ako hrach, jačmeň, repka olejná, pšenica, kukurica či sója, ktorých dopestuje u nás ročne 55- až 60-tisíc ton.
Problémom sú však skladovacie kapacity. Silá v Kalnej jej nestačia, a preto musí využívať satelitné zásobníky v okolitých obciach. Tie sú zase technologicky zastarané, v dôsledku čoho musí investor plodiny vážiť a prevážať, čím sa niekedy v tých istých skladoch otočí úroda aj dvakrát za sezónu.
Vedenie spoločnosti sa preto rozhodlo pre investíciu do nových síl, ktoré majú zabezpečiť nižšie náklady, vyššiu kvalitu výrobkov aj menej prepravy a s tým spojeného znečistenia. „Doteraz sme v rámci tohto projektu preinvestovali 1,6 milióna eur. Celková výška investície je na úrovni štyroch miliónov eur,“ uviedol pre HN výkonný riaditeľ Donau Farm Group Michael Houmann. Má to však jeden háčik.
Zmena pravidiel počas hry
Vízia investora je jasná a financie nie sú problém. Aj napriek tomu však od začiatku projektu uplynuli už štyri roky a so stavbou sa vôbec nepohlo. Dôvodom je najmä to, že plánom firmy nie je naklonená samotná obec. „V obci vnímame znepokojenie občanov nad prevádzkou už existujúcej pozberovej linky spoločnosti Donau Farm Kalná, ktorá im svojou hlučnosťou a prašnosťou znižuje kvalitu bývania, zdravia a svojím umiestnením znižuje aj hodnotu ich nehnuteľného majetku,“ konštatuje starosta Kalnej nad Hronom Ladislav Éhn s tým, že znepokojenie s plánovanou výstavbou nových síl v obci stúpa.
Investor tak stále čaká na schválenie projektu. Kameňom úrazu sa stala žiadosť o územné rozhodnutie. Obec totiž ako stavebný úrad počas konania prijala nový územný plán. Inými slovami, začala meniť pravidlá počas hry. Nový plán mal povoliť budovy len do výšky desiatich metrov. To je podľa spoločnosti pre investíciu likvidačné, lebo nové silá majú mať výšku do 34 metrov.
Preto sa obrátila na prokuratúru v Leviciach. Tá proti krokom obce vzniesla tri protesty. Ani tu sa však obec s investorom nezhodnú. Starosta totiž tvrdí, že protesty prokurátora sa netýkali zmien v územnom pláne, ale problémom mali byť len nedodržané lehoty stanovené zákonom.
Právny názor firmy je zase ten, že sa týkali aj obsahu. Prokurátor v proteste, ktorý má redakcia k dispozícii, konštatoval, že obec ako stavebný úrad by sa musela vyrovnať s právnou otázkou, či jej konanie neporušuje „legitímne očakávania účastníkov konania, zákaz retroaktivity a nakoniec, či by takýmto postupom nedošlo k popretiu účelu stavebného zákona“. Týmto spôsobom by sa totiž mohlo viesť územné konanie neustále, ak by vždy pred jeho skončením došlo k zmene územného plánu a návrh by tým nesedel s pravidlami samosprávy.
Dohoda je aj tak v nedohľadne
Naťahovanie investora s obcou je plné paradoxov. Občania sa totiž údajne obávajú hluku, zvýšenej prašnosti, ohrozenia zdravia aj vyššej intenzity dopravy. Vyťaženosť infraštruktúry je pritom mimoriadne dôležitá, lebo obec leží na jednej z hlavných tepien tranzitu nákladných vozidiel medzi Slovenskom a Maďarskom.
Firma však tvrdí, že po uskutočnení investície by všetko bolo inak. Po odstránení duplicitného prevozu plodín do satelitných skladov by podľa nej klesol počet prejazdov nákladných automobilov o dve tisícky. To by bola redukcia o 41 percent. Nová technológia by navyše znížila aj hlučnosť a prašnosť. Veľká časť z nej by totiž bola umiestnená v podzemí.
Okrem toho by to malo aj ekonomické výhody a nezanedbateľnú úsporu času. Spracovanie obilnín trvá dnes štyri až päť týždňov. Vyššia kapacita technologickej linky síl by mohla tento proces skrátiť až o jeden a pol týždňa. V prípade kukurice a sóje by sa tento čas skrátil z troch na dva mesiace.
Technológie ležia skladom
Donau Farm podľa vlastných slov ročne investuje v Kalnej dva až dva a pol milióna eur do poľnohospodárskych strojov a zariadení, ďalší milión na modernizáciu svojich budov a technológií. Navyše po vybudovaní zásobníkov plánuje naliať do skladu hnojív a strojov ďalších 2,5 milióna eur. Problémom je však to, že časť nakúpených technológií teraz leží bokom. Bez nových priestorov sú totiž nepoužiteľné.
Ako sa bude situácia vyvíjať, nie je jasné. Investor síce uspel so všetkými tromi žiadosťami o vydanie protestu prokurátora, čo v praxi znamená, že nový územný plán by mal byť zrušený. Otázne však zostáva, či sa obec nebude opäť pokúšať o jeho zmenu.
Legálne, no neférovo
Podľa Martina Balogu, predsedu Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie, je pravda, že zákon nehovorí o tom, že by sa nemohol zmeniť územný plán počas schvaľovacích konaní. „Ak totiž začnete konanie o rozhodnutí a umiestnení stavby, tak súlad s územným plánom musí byť vtedy, keď sa vydáva toto rozhodnutie. Toto konanie na Slovensku trvá naozaj dlho. Dôležitý pritom nie je súlad s územným plánom v čase podania, ale v čase vydania rozhodnutia. Obec v tomto prípade postupovala legálne, no neférovo,“ konštatuje.
Viacerí odborníci sa však pre HN vyjadrili, že aj napriek tomu by investor mohol žiadať o úhradu zmareného zisku alebo vynaložených nákladov. Obec totiž vedela o jeho plánoch, no aj napriek tomu mu ich úmyselne zmarila. Výsledok prípadného súdu je otázny.