Trvám na tom, že euro nezvýši ceny

Sú opodstatnené očakávania, že po zavedení eura na Slovensku sa zvýšia ceny?

Nepredpokladáme, že by sa zavedenie eura nejakým spôsobom podpísalo na raste cien. Ak sa ceny budú meniť, môže to nastať naozaj len vplyvom objektívnych ekonomických faktorov. Príkladom je nedávny výrazný cenový nárast pekárenských či mliečnych výrobkov, čo bolo vyvolané objektívnymi ekonomickými faktormi dokonca nielen na slovenskom, ale aj na globálnom trhu, kde vzrástol dopyt po mlieku a podobne.

Na druhej strane nebudeme v tejto oblasti pasívni. Zo strany vlády alebo štátnych inštitúcií, ktoré sú kompetentné v určitých oblastiach konať, bude sprísnený monitoring cien bezprostredne pred a po zavedení eura. Pričom, samozrejme, v plnom rozsahu akceptujeme, že ceny sú u nás vytvárané trhovo.

Inšpekcia sa zameria veľmi prísne na to, či sa bude dôsledne dodržiavať konverzný kurz, či nebude dochádzať k neférovému zaokrúhľovaniu a či sa nebudú uplatňovať nejaké iné neférové spôsoby zvyšovania cien. Takisto existuje projekt Etický kódex , ku ktorému sa hlásia podnikateľské subjekty a v poslednom čase už aj subjekty verejnej správy, ktoré stanovujú nejaké poplatky pre občanov. Tento kódex je významným, skôr morálnym nástrojom, ku ktorému sa dobrovoľne podnikatelia hlásia s cieľom, že v procese zavádzania eura budú postupovať férovo a nebudú ho zneužívať na skryté zvyšovanie cien.

V tomto smere je najkompetentnejším orgánom Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá má zo zákona široké právomoci. A v procese zavádzania eura aj generálny zákon dáva právomoci udeľovať sankcie – od elementárnej žiadosti o nápravu až po tú nepríjemnú stránku, ktorou môžu byť veľmi vysoké pokuty za nerešpektovanie pravidiel stanovených na prepočet. A tieto pokuty v prípadoch naozaj závažného porušenia budú v desiatkach tisíc eur.

Slovinsko však po zavedení eura zaznamenalo vyšší medziročný nárast inflácie ako v období pred eurom, a to najviac pri potravinách a službách.

Nedá sa úplne priamo spájať slovinská skúsenosť a z nej vyvodzovať závery pre vývoj na Slovensku. Napríklad, čo sa týka cien potravín, v Slovinsku zďaleka nie je tak rozvinutá konkurencia ako na Slovensku. My sme už v minulosti zaznamenali, že konkurenčné prostredie na Slovensku malo veľmi výrazný vplyv na pokles cien potravín, a to konkurenčné prostredie bude pôsobiť aj v budúcnosti.

Ďalej v Slovinsku sa im teraz trochu vracia to, že pred zavedením eura dosiahli veľmi širokú dohodu s odbormi, podnikateľmi, obchodníkmi o udržaní cenovej hladiny. Samozrejme, je to jav, ktorý nemožno udržiavať veľmi dlho a ktorý sa po určitom čase prejaví tým, že dočasne zmrazené ceny vyskočia oveľa viac, ako keby sa vyvíjali prirodzeným tempom.

Zhruba pred mesiacom som hovoril s guvernérom slovinskej centrálnej banky a slovinským námestníkom ministra financií. Treba povedať, že sami nemajú úplne jasno v tom, čo všetko spôsobilo tú infláciu. Faktom je, že samotné zavedenie eura nemalo na to bezprostredný vplyv, to znamená samotné zaokrúhľovanie alebo prepočet cez konverzný kurz.

Slovenskí potravinári avizujú, že po zavedení eura ceny potravín porastú a stabilizujú sa až o päť až desať rokov. Je toto ich tvrdenie opodstatnené?

Podľa môjho názoru euro na to nemá vôbec žiadny vplyv. Ako som už povedal, ceny sú tvorené dopytom a ponukou a tiež ekonomickými faktormi. To znamená: situácia na domácom trhu, na svetovom trhu atď. Nie je žiaden dôvod, aby samotné euro akokoľvek vplývalo na ceny. Všetky princípy prechodu slovenskej koruny na euro sú stanovené tak, aby z pohľadu cien bola konverzia z koruny na euro absolútne neutrálna.

Očakáva sa však, že minimálne ceny služieb by sa po zavedení eura mali zvýšiť. Argumentuje sa tým, že u nás sú v porovnaní s ostatnými krajinami nízke, takže budú „dobiehať“ cenovú úroveň.

To je pravda, treba však pripomenúť, že cenami dobiehame ostatné krajiny v zásade od roku 1990, takže takýto rast alebo vyrovnávanie vlastne všetkých cien by sa dialo, aj keby sme euro nezaviedli.

Keď zavádzali euro v Rakúsku, všeobecná mienka nebola veľmi naklonená zavedeniu spoločnej európskej meny. Obávali sa zvýšenia cien a aj prvé skúsenosti hovorili o raste cien.

Takéto správy alebo takéto vnímanie nebolo len v Rakúsku, bolo vo viacerých krajinách eurozóny. Veľmi významne sa o tom hovorilo aj v Nemecku, kde vznikla tá známa slovná hračka „Euro gleich Teuro“ (euro je drahota). Bolo to skôr psychologické vnímanie, keď verejnosť mala tendenciu si skôr zapamätať a skôr sa sústrediť na tie položky, ktoré zdraželi, a nevnímali položky, ktoré zostali na pôvodnej úrovni alebo dokonca zlacneli.

Zaujímavé je aj to, že bol veľký rozdiel medzi reálne nameranou infláciou a psychologicky vnímanou. Tá reálne nameraná inflácia v eurozóne v roku 2002 po zavedení eura dosahovala zhruba 2,3 percenta, pričom príspevok zo zavedenia eura, teda zo zaokrúhľovania a z konverzie, predstavoval 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. Hoci paradoxne sa to vnímalo ako veľmi výrazný nárast, kde si spotrebitelia zapamätali niektoré položky, napríklad chronicky známy príklad kávy v kaviarňach.

Najmä v poslednom období, keď výraznejšie rastú ceny potravín, sa spomína práve vnímaná inflácia. Francúzi napríklad zaznamenali tento rok rast cien potravín reálne o jedno percento, spotrebitelia v prieskume ten rast odhadovali na 2,5 percenta. Čo najviac ovplyvňuje vnímanú infláciu?

Jednak človek má asi už psychologicky nejako zakódovaný pocit, že všetko sa neustále zdražuje, a to najmä v dôsledku toho, že si, pochopiteľne, nezapamätá tak tie ceny, ktoré sú rovnaké, ktoré sa nemenia alebo sa znižujú, ale vždy mu skôr utkvie v pamäti to, čo ho nahnevá, čo ho rozčúli, keď vidí nejakú cenu, ktorá sa zvýšila, hoci ten konkrétny tovar alebo služba majú na celý spotrebiteľský kôš zanedbateľný alebo nulový vplyv. A v tom tkvie rozdiel medzi tou reálnou a vnímanou infláciou.

Môže to byť aj tým, že potraviny alebo služby sú niečo, s čím sa človek stretáva dennodenne, tam tie pohyby vníma viac, na rozdiel napríklad elektroniky, ktoré kupuje raz za čas, takže tam prípadný pokles cien tak nevníma?

Čiastočne áno, ale ako som už povedal, skôr máme tendenciu zapamätať si to, čo nás negatívne zasiahne, a nevenujeme až takú pozornosť cenám, ktoré sa nemenia alebo sa znižujú, a potom máme tendenciu generalizovať.

Dá sa odhadnúť rozdiel medzi skutočnou a vnímanou infláciou u nás po zavedení eura?

To ťažko, to by boli špekulácie, ale skúsenosti z iných krajín hovoria, že vnímaná inflácia niekedy dosahovala až dvojnásobok tej reálnej, niekedy dokonca aj viac, niekoľkonásobok oproti skutočne nameranej inflácii.

Takže, zhrnuté a podčiarknuté: Zvyšovanie cien po zavedení eura nie je opodstatnené, ak by sa predsa len objavilo, bude iba mierne, ktoré môže vzniknúť zo zaokrúhľovania a z toho, čo prirodzene prinesie trh a konkurenčné prostredie...

Áno. Dovolil by som si povedať, že trvám na tom, že samotné zavedenie eura nebude mať na infláciu žiaden významný vplyv a naozaj, ak budú niekde nejaké vplyvy zo samotného zavedenia eura, budú skutočne len okrajové a zanedbateľné.