Superštvrtok centrálnych bánk. Sadzby znížili iba Česi

Tri európske centrálne banky dnes rokovaliotom, ako čeliť zvyšujúcej sa inflácii a spomaľujúcejekonomike.

Evrópa čelí dvojitej hrozbe. Inflácia, na ktorú tlačia najmä ceny potravín a energií, sa stále zvyšuje. Zároveň však dochádza k spomaľovaniu európskych ekonomík v dôsledku finančnej krízy, ktorá přišla z USA.

Centrálne banky preto stoja mezi dvomi mlynskými kameňmi. Znížením sadzieb dočasne pomôžu hrubému domácemu produktu, ale povzbudia tým infláciu. Ak naopak sadzby zvýšia, zmiernia infláciu, ale dočasný efekt na čísla ekonomickej kondície bude záporný.

V štvrtok satomuto problému postavili trieurópske centrálne banky. Ako prvná rozhodovala Česká národná banka (ČNB). Napriek predpovediam väčšiny analytikov sa centrálni bankári odhodlali k zníženiu základnej úrokovej sazby z 3,75 na 3,5 percenta.

Týmto krokom naplnili slová guvernéra Zdeňka Tůmu, ktorý zníženie sadzieb naznačil v júli v snahe zastaviť rekordnú sériu českej meny. Už vtedy koruna opustila svoje maximá (pod 23 CZK/EUR, 14,50 CZK/USD). Po dnešnom rozhodnutí ČNB tak spadla až na 24,21 CZK/EUR a 15,75 CZK/USD.

Hneď po ČNB zverejnila svoje rozhodnutie tiež britská centrálna banka. Na rozdiel od tej českej svoju kľúčovú sadzbu nesnížila a ponechala ju na piatich percentách. Pritom práve Veľkú Britániu z všetkých európskych ekonomík najviac postihla finančná kríza.

Zatiaľčo začiatkom júla po viac než roku ECB zvýšila základnú úrokovú sadzbu na 4,25 percenta, v auguste v tom už v súlade s očakávaniami analytikov nepokračovala. Dalšiemu zvýšeniu úrokov podľa analytikov stoja v ceste práve nedobré vyhliadky ekonomiky.

Prečítajte si celý článok na iHNed.cz >>