StoryEditor

Kde sú rezervy obchodnej diplomacie

24.01.2008, 23:00
Ak sa chce Slovensko presadiť v rámci medzinárodného obchodu na rôznych teritóriách, musí investovať do podpory exportu. Pomôcť mu môže aj obchodná diplomacia. Čím bude kvalitnejšia, tým lepšie vzťahy so svetom budeme mať.

Export má pre slovenskú ekonomiku kľúčový a stabilizujúci význam. Bez primeranej podpory zo strany štátu by však rozvoj exportu nebol možný. Všade vo svete sa jeho podpore venuje mimoriadna pozornosť. Z hľadiska finančných zdrojov investovaných do tejto oblasti patríme skôr k slabším krajinám. O to je pre nás dôležitejšie, aby sme limitované finančné zdroje určené na podporu exportu využili čo najlepšie. V roku 2008 je k dispozícii asi 145 miliónov korún vrátane zdrojov z eurofondov.
Budovanie inštitucionálneho zázemia pre podporu exportu má na Slovensku viacero dimenzií. Jednou z nich je rozvoj obchodnej diplomacie. Je dôležitým nástrojom na zvyšovanie medzinárodného obchodu. Prostredníctvom obchodnej diplomacie môže štát presadzovať zámery svojej hospodárskej politiky v rámci integračných zoskupení, medzinárodných ekonomických organizácií, ako i v bilaterálnych zoskupeniach, ale tiež aktívne reagovať na globálne zmeny v zahraničnoekonomickej oblasti.

Vzťah ekonomickej diplomacie a obchodu
Úspech, respektíve neúspech výsledkov zahraničného obchodu na určitom teritóriu sa často dáva do priamej súvislosti s kvalitou obchodného zastúpenia. S tým možno súhlasiť len do určitej miery, pretože medzinárodný obchod je okrem toho ovplyvňovaný aj ďalšími vonkajšími a vnútornými faktormi. Určitá, i keď nepriama súvislosť medzi existenciou obchodného zastúpenia a jeho kvalitou na danom teritóriu a výsledkami zahraničnoobchodnej výmeny predsa len existuje. Ak obchodné zastúpenie chýba, alebo ak nemá požadovanú odbornú kvalitu, odráža sa to i v úrovni vzájomnej obchodnej spolupráce a v slabších výsledkoch zahraničného obchodu.

Teritoriálne aspekty obchodnej diplomacie
Základom úspechu obchodnej diplomacie popri odbornej kvalite a obsahovom zameraní sú jej teritoriálne priority. Vláda schválila v júni minulého roka Proexportnú politiku na roky 2007 až 2013, ako i teritoriálne priority v oblasti zahraničnoobchodnej politiky. Týmto zámerom by mali zodpovedať aj obchodné zastúpenia Slovenska. Podľa zdrojov ministerstva hospodárstva k 1. januáru 2007 toto ministerstvo riadilo sieť 58 pracovníkov, ktorí pôsobia na 49 pracoviskách ministerstva v cudzine - na obchodno-ekonomických oddeleniach (OBEO) pri zastupiteľských úradoch Slovenska, generálnych konzulátoch Slovenska, Konzulárnom úrade v Padove a Stálej misii SR pri OSN a ostatných medzinárodných organizáciách v Ženeve.
Ak si pozrieme výkonnosť obchodných zastúpení na báze výsledkov zahraničného obchodu za 10 mesiacov roku 2007 (novšie čísla ešte nie sú k dispozícii) vo vzťahu k EÚ27 a k ostatným kontinentom, dospejeme k prekvapujúcim záverom. Kým v EÚ27 pripadá na jedného obchodného radcu priemerne až 39,3 miliardy korún vývozu a aktívne obchodné saldo vo výške 7,8 miliardy korún, v Európe je podiel vývozu polovičný, t. j. 20,3 miliardy korún a aktívne saldo 5,2 miliardy korún.
Úplne iná situácia je vo vzťahu k ostatným, vzdialenejším kontinentom. V Amerike je podiel vývozu na jedného obchodného diplomata 12 miliárd korún a aktívne saldo 5,2 miliardy korún, avšak na africkom a austrálskom kontinente sú tieto ukazovatele podstatne nižšie. Platí pravidlo: čím vzdialenejšie teritórium, tým slabšie zahraničnoobchodné výsledky.
Špecifická situácia je vo vzťahu k Ázii. Na tomto teritóriu má ministerstvo hospodárstva síce desať obchodných diplomatov, ale vývoz za desať mesiacov roku 2007 predstavoval len 40,1 miliardy korún, pričom na jedného obchodného diplomata pripadlo v priemere až 15,6 miliardy záporného obchodného salda.

Šesť obchodných diplomatov na tri kontinenty
Najslabšie obchodné zastúpenie má Slovensko v Afrike, Amerike a v Austrálii. Na týchto kontinentoch má spolu len šesť obchodných diplomatov, pričom v Afrike sú obsadené len tri štáty a v Južnej Amerike nemáme dokonca žiadne zastúpenie. Tomu zodpovedá aj výška nášho exportu, ktorý za desať mesiacov minulého roka predstavoval na tieto tri kontinenty 43,5 miliardy korún, čo je len 3,7 percenta celkového vývozu Slovenska.

Ako sa menili počty obchodných zastúpení

Zmeny sú nevyhnutné
Teritoriálne zabezpečenie obchodnej diplomacie už dávno nezodpovedá súčasným potrebám. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa obchodná diplomacia dostatočne neprispôsobila novým podmienkam spoločnej obchodnej politiky únie a nereagovala na globálne zmeny v medzinárodnom obchode, hlavne mimo krajín tohto spoločenstva. Tlak ázijských exportérov sa neustále zväčšuje a naše vývozy bez podpory sú príliš slabé. Nedostatočná je i zahraničnoobchodná výmena s Amerikou, ale i Afrikou, kde dokážeme umiestniť dokonca len pol percenta nášho exportu. Je to veľká výzva pre náš zahraničný obchod, najmä oblasť vývozu investičných celkov. Na Slovensku dosiaľ nemáme špeciálny proexportný program, ktorý by podporoval výlučne vývoz investičných celkov. Aktivity Eximbanky v tomto smere by vyžadovali účinnejšiu podporu štátu. Vývoz investičných celkov je základom pre dlhodobú a stabilnú zahraničnoobchodnú výmenu. V tomto smere by bolo potrebné využiť aj spoluprácu najmä s Českom pri vývoze súčastí pre elektrárne, ale aj ďalšie sektory hospodárstva, napríklad výrobu pneumatík. Ukazovateľ pomeru vývozu a dovozu investícií sa zhoršuje v náš neprospech.
Posilňovanie ekonomickej dimenzie diplomacie, s osobitným dôrazom na otváranie nových, perspektívnych trhov tak, ako to pripravilo ministerstvo hospodárstva v zmysle svojich kompetencií, je nanajvýš aktuálne. V porovnaní s našimi susedmi, ktorých obchodné zastúpenia sú zosilnené aj zastúpeniami investičných a proexportných agentúr (napríklad Česko má prostredníctvom Czech Invest a Czech Trade posilnenú obchodnú diplomaciu až o 43 pracovníkov vyslaných vo viac ako 30 krajinách), máme obchodnú diplomaciu značne poddimenzovanú.

Dôležité sú kritériá výberu obchodných diplomatov
Okrem zohľadnenia nových teritoriálnych priorít obchodnej diplomacie je nemenej dôležitou otázkou kvalita obchodných diplomatov. Bez zmeny vnútorných predpisov ministerstva hospodárstva, zabezpečujúcich spôsob teoretickej a praktickej prípravy a vysielania obchodných radcov, stanovenia relevantných kritérií pre túto pozíciu, a najmä transparentných výberových konaní, sa len ťažko niečo zmení v kvalite obchodných zastúpení. Musia byť jasne definované podmienky v zameraní vzdelania, ale i primeranej odbornej praxe na prácu v obchodnej diplomacii. Je potrebné, aby nový systém vytvoril podmienky na rozšírenie potenciálu obchodných radcov a eliminoval zúženú a opakovanú rotáciu. Pozícia obchodného diplomata nemôže byť pozíciou za odmenu.

Väzby obchodnej diplomacie na proexportné inštitúcie
Nové úlohy obchodnej diplomacie je potrebné formulovať aj vo vzťahu k proexportnej politike štátu a k proexportným inštitúciám. Proexportne zamerané inštitúcie vo vzťahu k obchodnej diplomacii pôsobia stále značne roztrieštene. Lepšej koordinácii medzi relevantnými orgánmi ústrednej štátnej správy, inštitúciami podporujúcimi export a obchodnou diplomaciou by mal pomôcť Návrh inštitucionalizácie systému podpory exportu v Slovenskej republike, ktorý v závere minulého roku schválila vláda.
Dosiahnuť však zásadné zmeny v proexportnej politike a dimenzii obchodnej diplomacie, bez zvýšenia finančných zdrojov, by bolo len ilúziou. Priblížiť sa aspoň k porovnateľnej úrovni našich susedov vyžaduje si v krátkom časovom období (dvoch až troch rokov) finančné zdroje minimálne zdvojnásobiť. Vo schválenej proexportnej politike sa o takomto zvýšení zdrojov uvažuje až do roku 2013, keď by celkové finančné zdroje, vrátane zdrojov z eurofondov, mali dosiahnuť zhruba 305 miliónov korún.

Úspech závisí od exportu
V obchodnej diplomacii sa v poslednom období mnohé urobilo. Dokumentujú to i zlepšujúce sa výsledky zahraničného obchodu a klesajúce záporné saldo. Je to práve zahraničný obchod, ktorý významne pomohol aj k plneniu maastrichtských kritérií. Vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky, ktorá presahuje 175 percent, bude zahraničný obchod aj v ďalšom období zohrávať kľúčovú úlohu v jej rozvoji. Práve preto treba za jednu z najdôležitejších priorít považovať podporu exportu vo všetkých jeho dimenziách vrátane obchodnej diplomacie. Nová teritoriálna konfigurácia obchodných zastúpení a ich kvalita, s primeraným zvýšením finančných zdrojov, môže udržať exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky na požadovanej úrovni. Je tiež nevyhnutné, aby úlohy a opatrenia z proexportnej politiky a zo systému inštitucionálneho zabezpečenia podpory exportu, ktoré boli schválené vládou, nezostali iba na papieri v rovine plánov a zámerov, ale dostali sa razantnejšie do praxe, pretože zmeny v medzinárodnom obchode sa čoraz viac zrýchľujú.

Pre zväčšenie kliknite na obrázok

 Zoznam existujúcich OBEO k 1. 1. 2007
 Krajiny Európy
 Krajina  Sídlo  Počet zamestnancov
 Belgicko  Brusel   1
 Bielorusko  Minsk  1
 Bulharsko  Sofia   1
 Česká republika  Praha   1
 Dánsko  Kodaň   1
 Fínsko  Helsinki   1
 Francúzsko  Paríž   2
 Grécko  Atény   1
 Holandsko  Haag   1
 Chorvátsko  Záhreb   1
 Írsko  Dublin   1
 Lotyšsko  Riga   1
 Maďarsko  Budapešť   1
 Nemecko  Berlín   2
 Nemecko  Mníchov   1
 Nórsko  Oslo  1
 Poľsko  Varšava   2
 Portugalsko  Lisabon   1
 Rakúsko  Viedeň   1
 Rumunsko  Bukurešť  1
 Rusko  Moskva  4
 Rusko  Sankt-Peterburg  1
 Slovinsko  Ľubľana   1
 Srbsko  Belehrad   1
 Španielsko  Madrid   1
 Švajčiarsko  Bern  1
 Švajčiarsko  SM WTO Ženeva   3
 Švédsko  Štokholm  1
 Taliansko  Padova   1
 Taliansko  Rím   1
 Ukrajina  Kyjev   2
 Ukrajina  Užhorod  1
 Veľká Británia  Londýn   1

 Zdroj: MH SR

 Zoznam existujúcich OBEO k 1. 1. 2007

 Krajiny ostatného sveta
 Krajina  Sídlo  Počet zamestnancov
 Austrália  Canberra   1
 Čína  Peking   1
 Čína  Šanghai   1
 Egypt  Káhira   1
 India  Dillí   1
 Irán  Teherán   1
 Izrael  Tel Aviv   1
 J. Kórea  Soul   1
 Japonsko  Tokio   1
 Juhoafrická republika  Pretória   1
 Kanada  Ottawa   1
 Kazachstan  Almaty   1
 Mexiko  Mexiko   1
 Sýria  Damask   1
 Turecko  Ankara   1
 USA  New York   1
 Zdroj: MH SR

 

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
04. február 2023 23:41